Predpokladajú, že intelektuálna úroveň voličov možnej progresívnej koalície je taká úbohá, že im to bude stačiť, lebo nemyslia.

A to aj majú dobrý odhad, lebo ich nemysleniu, len odrapkávaniu nezmyslov, to stačí!

Na otázky nimi zastupované kandidátky do eurovolieb neboli schopné odpovedať, či tých vojakov chcú násilím chytať po Európe!

Keďže sa báli povedať, že s ich chytaním súhlasia, dokola opakovali len to, že to už nie je náš problém, ale Ukrajiny, hoci Ukrajina ich po Európe chytať nemôže a nebude, len keby jej v tom progresívne vlády pomáhali!

Báli sa priznať, že s ich chytaním a násilným posielaním na front, hoci je to protiprávne, súhlasia!

Alebo s ich vydieraním, že inak nebudú zamestnaní.

Nie sú schopní odpovedať na otázky logicky a jednoducho, keďže si uvedomujú, že je to neľudské a navyše aj protiprávne!

Toto sú ich predstavitelia – takto falošní, hoci sa tu hrajú na najvyššiu morálku!

Dole prikladám video, kde sa rovnako falošne vytáča progresívny Hojsík, lebo nedokáže zaujať postoj ku genocíde!

Chmelár 13.5.

„Vrcholom všetkého mysliteľného v politickej debate však bolo vysvetľovanie základného problému v ukrajinskom konflikte, v ktorom sa dve kandidátky – Veronika Cifrová Ostrihoňová a Jana Bittó Cigániková – utopili ako dva kamene hodené do vody. Braňo Ondruš z Hlasu-SD sa spolu s Erikom Kaliňákom zo Smeru-SD snažili vysvetliť obom dámam, že vyzbrojovanie Ukrajiny v tejto fáze nemá absolútne žiaden zmysel, pretože Ukrajina na ďalšie boje, ale aj obsluhovanie sofistikovanej vojenskej techniky nemá dosť vojakov. Obaja koaliční politici sa ich spýtali, či chcú protiprávne chytať utečencov ako to prisľúbili Poliaci a Česi. Obidve političky odpovedali, že to robiť nechcú, chcú iba posielať zbrane a muníciu. Na otázku, pre koho, odpovedali, že pre tých, čo tam majú. Na opätovné trpezlivé vysvetľovanie, že už tam nemajú nikoho navyše, nervózne kričali, že to je jedno, treba posielať náboje. „Pre prázdne tanky?“ spýtal sa začudovane Erik Kaliňák. Na to obe dámy podráždene odsekli, že to nie je naša starosť…

„NIE SOM ZRADCA, ALE NECHCEM ZOMRIEŤ“

Musím sa priznať, že tieto – ťažko to nazvať slušne – šialené odpovede mi úplne vybili poistky. V Galante žije skupina ukrajinských utečencov, sú to veľmi sympatickí milí ľudia, ktorí si tu otvorili reštauráciu. Jeden z nich mi povedal: „Nie som zradca, ale nechcem zomrieť.“ V koho mene naši progresívni lotri podporujú Zelenského juntu, aby pochytala utečencov ako zajace a nahnala ich na front na takmer istú smrť?

Zalužnyj už v decembri minulého roku prízvukoval, že ak chce mať Ukrajina aspoň teoretickú šancu udržať sa, bude potrebovať najmenej 500 000 mužov navyše. Kde ich však vziať, keď Ukrajinci už nechcú bojovať?

Pani Ostrihoňová a Cigániková sa derú do Európskeho parlamentu, pritom nemajú ani šajnu o medzinárodnej alebo bezpečnostnej politike. To je úplne desivé, ak v otázkach vojny a mieru majú mať hlavné slovo takéto politické mažoretky. Včera sa oháňali tým, že je necitlivé, keď im muži v Deň matiek skáču do reči (fascinuje ma, ako feministky zneužívajú túto tému, keď najprv požadujú rovnosť, a keď sa s nimi zaobchádza rovnako, domáhajú sa mužskej galantnosti), ale pritom tieto „matky roka“ volali po väčšom zbrojení otvorenejšie ako muži.

…keď pani Vášáryová ako preverená signatárka Anticharty preberala od komunistického režimu titul zaslúžilej umelkyne, Ondrej Dostál písal do Nového Slova zväzácke články a Marián Leško s Petrom Weissom horlili za Varšavskú zmluvu.

Pred desiatimi rokmi som bol prvý, kto verejne protestoval proti anexii Krymu. A nebola tam vtedy ani Magda Vášáryová, ani Zuzana Čaputová, ani nikto z tých, ktorí si dnes o mňa obtierajú ústa, prečo viac nekritizujem vojnu na Ukrajine. Ale ja ruskú inváziu od samého začiatku odmietam.

Na Slovensku dnes nechýbajú ľudia, ktorí upozorňujú na konflikt na Ukrajine. Na Slovensku dnes chýbajú ľudia, ktorí by tomuto informačne podvyživenému spoločenstvu vysvetlili, že najstrašnejšou vojnou dneška, najväčšou humanitárnou katastrofou súčasnosti a jednou z najhorších od konca druhej svetovej vojny, nie je ukrajinská tragédia, ale genocída v Gaze, najdesivejšia pokiaľ ide o rýchlosť zabíjania a mieru deštrukcie. O tejto katastrofe nebola hlava tohto štátu schopná povedať ani jediné slovo, hoci Izrael už čelí na Medzinárodnom súdnom dvore v Haagu žalobe z genocídy a Spojené štáty vydesené brutalitou izraelského apartheidu po prvýkrát v histórii zastavili dodávky zbraní židovskému štátu. Slovenské médiá sú plné srdcervúcich príbehov o tom, ako musia ukrajinské deti spať v postieľkach v krytoch. Ale palestínske deti už nemajú postieľky, nemajú sa kam skryť, iba v ruinách domov vedľa mŕtvol zavraždených rodičov hľadajú zvyšky jedla a kvapky vody. Tisíce a tisíce sirôt! O tom treba hovoriť! A každému, koho štve, že mu pripomínam tieto hriechy sveta, môžem odkázať jediné: budem vaším zlým svedomím, až kým posledné dieťa prestane byť opomínané, trpiace a umierajúce bez záujmu veľmocí a televíznych kamier.“

Matin Hojsík o zabíjaní v Gaze: Ja túto tému neriešim.

Pamätáte sa, ako títo progresívci všetkých odsudzovali za to, že nevedia odsúdiť napadnutie Ukrajiny, hoci to odsúdil Chmelár aj Smer a všetci analytici aj z USA?

Ale veselo klamali, že to je vraj málo! Majú to opakovať každých 5 minút na vyzvanie! Týmto nás terorizovali, že nestačí to odsúdiť 10x, ale na vyzvanie to máte odsúdiť kedykoľvek vás k tomu vyzvú!

Nestačilo, že som to odsúdila mnohokrát!

A teraz ich progresívni predstavitelia nedokážu odsúdiť genocídu ani 1x!

A vytrvalo budú opakovať, že to neriešia!

Viete si predstaviť, že by sme tak odpovedali my na napadnutie Ukrajiny, že to neriešime? 

A toto je tá ich vraj vyššia morálka, čo nedokáže ani 1x odsúdiť genocídu!

Ešte budú drzo klamať, že Chmelár napadnutie Ukrajiny neodsúdil, hoci to urobil mnohokrát!

Ale bezočivo budú klamať, že to neurobil!

A to sa vraj držia faktov!

Podľa progresívcov máme závidieť Česku ich progresívnu vládu, ale toto je obraz ich ľudí, akých ľudí pretláčajú ešte aj ako kandidátov do eurovolieb, čo robia takéto podvody vo vede. Pozrite si, čo im máme závidieť, budú to FAKTY!

Pravda 13.5.

Ukrajinci skáču do rieky smrti, aby sa vyhli frontu. Koľko sa ich už utopilo a čo čaká mužov, ktorých pohraničníci chytia?

„V divokej vode riskujú svoj život, lebo sa boja obliecť si vojenskú uniformu. Niektorí Ukrajinci, ktorí nechcú rukovať, sa rozhodli preplávať rieku. Sú odhodlaní dostať sa na druhý breh napriek tomu, že pohraničná stráž opakovane upozorňuje na prípady, ktoré sa skončili tragicky.

Tisa dostala prezývku rieka smrti. Utopilo sa v nej totiž už veľa brancov, ktorí majú strach, že by ich poslali do boja na ukrajinsko-ruský front.“

https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/709779-ukrajinci-skacu-do-rieky-smrti-aby-sa-vyhli-frontu-kolko-sa-ich-uz-utopilo-a-co-caka-muzov-ktorych-pohranicnici-chytia/

=============

Taktiež pri medveďoch klamú, že sa držia faktov a ich odborníci nevedia, že FAKTY vo wikipédii udávajú u nás 2500 medveďov už v roku 2020!

Čo sú to za odborníci, keď nevedia, čo sa o tom píše na wikipédii?

A čo sú to za investigatívni novinári, keď nevedia zistiť, čo sa o tom píše na wikipédii ako FAKTY?

A to vraj sa držia FAKTOV!

FAKTY o medveďoch z wikipédie:

https://en.wikipedia.org/wiki/Distribution_of_brown_bears#cite_note-8

„Dnes, pol roka po voľbách, keď sa ministerstvo životného prostredia s rumunskými partnermi snažia výrazne (netvrdíme, že správne) riešiť problém s premnoženým medveďom aj na európskej úrovni, Slašťan hovorí, že medveďov nemáme 1 275, ako vraj pochybne porátal tím z Karlovej univerzity, ale skôr od dvetisíc do tritisíc jedincov. Zhodou okolností, aj Wikipédia uvádza, že na Slovensku žilo 2 500 až tritisíc jedincov už v roku 2020. Aktivistické médiá, samozrejme, tvrdili niečo úplne iné.“

Našla som to v tomto článku:

https://standard.sk/655947/ochrana-medveda-na-ukor-ochrany-cloveka-je-uz-neudrzatelna

Doteraz klamú títo najatí novinári, že ich počet je iný, než udávajú fakty!

Alebo kde inde hľadáte tie fakty? 

.

.