malinova

Dnešný deň sa na Slovensku podobá filmu „Statočné srdce“.

Angličania (progresívci) stoja nastúpení na sklonenie hlavy vojvodu Roberta Brucea. Už sa tešia, ako im bude „bozkávať zadok“ ako ich vazal…

Epická je tá finálna scéna len romantického filmu, keď zdesení (progresívni) lokaji pozerajú na lúzu!

Robert Bruce, poslušný vazal (Peter Pellegrini) symbolizuje v tejto scéne zradných slovenských politikov, aj Smer.

Lúza (občania Slovenska) sa už vzdali nádeje, ako v každej totalite len lúza a stoja nastúpení na scénu „bozkávania zadkov“ vždy ich lokajských politikov.

Pozerajú na chrbát Pellegriniho, ktorý to rozhodne! Pozerajú na chrbát zradného Brucea, politici sa každým „Angličanom“, či z východu Rusom alebo zo západu Američanom, len poklonkovali ako vazali.

Robert Bruce (Peter Pellegrini) vytiahne z brnenia špinavú handru – šatku s bodliakom – symbol lúzy a Williama Wallacea – dobového dezoláta!

Aj Pellegrini chce byť „populista“ ako Róbert Bruce. Chcel by byť prezident tejto lúzy! Občania však naňho hľadia s odporom ako na lokajského zradcu, ktorý je pripravený poslúžiť novej totalite a lokajom zo západu.

Epická je tá finálna scéna len romantického filmu, keď zdesení (progresívni) lokaji pozerajú na lúzu!

Umelci a novinári vždy slúžili ako žoldnieri totality za prácu a pracovné príležitosti, inak by vraj nemohli hrať, spievať, písať, učiť, maľovať a prežiť! Oni nemohli robiť kotolníkov!

Preto práve ich stavali ako svoje vojsko proti LÚZE!

V lúze totiž bolo vždy veľa „kotolníkov“, ktorým nehrozilo, že nebudú môcť hrať, spievať, učiť a písať! Ako to nehrozilo ani lúze v Orwellovi a preto intelektuálna lokajská elita v ňom dúfala, že aspoň tá lúza sa vzbúri! 

Koná sa veľké prekvapenie pre lokajov, že lúza lokajov nechce!

Ale keby to videli vo filme, tak v tú chvíľu nemajú „polámané chrbtice“, ako to vystihla iná herečka Magda Vašáryová v diskusii Denníka N včera, že jedného dňa sa zobudila a „aj ona mala polámanú chrbticu“.

Nemýľte sa, William Wallace je obraz dobového dezoláta, predstaviteľ vtedajšej lúzy!

Tak z nich aj väčšina vždy skončí! A „intelektuálna elita“ je v každej dobe vystuženou chrbticou predstaviteľov moci – jej vojsko proti spoluobčanom!

Magda Vašáryová o totalite:

„Každý režim, který vyžaduje, aby byli lidé hrdinové, dobrý není. „Jen 10 % lidí z každé společnosti je ochotných nebo schopných těmi hrdiny být. Ostatní se víceméně přizpůsobí.

Ani tehdy, za totáče, nebyl svět černobílý. „Některých je mi i líto, protože jim režim dokázal zlomit páteř a bylo jich opravdu mnoho. Oni ale ztratili naději a mysleli, že se nic nezmění až do konce jejich životů,“ dodává Magda Vášáryová.“

https://www.youtube.com/watch?v=v639M1vSTlA

Z komentárov SME ku lokajstvu umelcov, novinárov, spevákov, univerzitných profesorov, výtvarníkov – jedným slovom intelektuálnej zapredanej elity:

„Na druhej strane bola Vašaryová v špecifickej situácií, pretože nejaky kotolník si pracu vždy najde, pre herečku v tych časoch politicka neposlušnosť by realne znamenala koniec kariery, treba sa na to pozerať aj z tohto hľadiska.Proste, je to veľmi ťažke rozhodnutie.“

„Anticharta mala vo verejnosti pôsobiť dojmom,že ide o spontánne vyjadrenie nesúhlasu umeleckej časti verejnosti proti pokusom spochybniť vedúcu úlohu KSČ a jej neomylnosť pri budovaní svetlejších zajtrajškov podľa vzoru sovietskych komunistov.“

„Pani Vášáryová už niekoľkokrát v slovenskom parlamente tvrdila, že nič také nepodpísala – ale keď zoznamy vyšli k 25. výročiu Anticharty v Lidových novinách, nijaký protest a dementi sa nevyskytlo.“

„Umelci sa predbiehali v lojálnosti voči KSČ,všetci chceli byť pokrokoví – i také veličiny ako Vl.Menšík či Lad. Chudík,ktorí to už nepotrebovali. Iba dvaja umelci verejne odmietli ponuku podpísať – národný umelec básnik Laroslav Seifert a herečka,zaslú- žilá umelkyňa Vlasta Chramostová.Česť ich odvahe.“

„Je to však obraz nielen umelcov, ale aj režimu, ktory ich k tomu donutil, myslim, že nie všetci to robili radi.Keby to nespravili, nemohli by hrať, spievať,nedostali by peniaze, bola to otazka ich finančného a spoločenského prežitia. Každy z nas nech si postaví otázku, ako by sa zachoval v ich situácií. A aj odpoveď.“

„Na prstoch ruky sa dá spočítať tých, ktorí nepodpísali. Pud sebazáchovy fungoval dokonale.

Vedci, novinári, akademické senáty. Keď to dovediem ad absurdum, kto nebol k podpisu nútený bol vlastne pre všetkých nezaujímavý niemand.“ – aj vtedy len dezolát!

Naprostá väčšina to síce iba trpne znášala, ale bolo aj dosť iniciatívnych blbcov horších ako triedny nepriateľ.“

„Antichartu dobrovoľne podpísalo 76 nár.umelcov,360 zasl.umelcov a viac než 7000 ďalších umelcov z Čiech, Moravy i Slovenska. Po zmene režimu sa prezliekali kabáty.“

https://domov.sme.sk/diskusie/2132026/vasaryova-podpis-anticharty-popiera.html

Umelci a novinári vždy slúžili ako žoldnieri totality za prácu a pracovné príležitosti, inak by vraj nemohli hrať, spievať, písať, učiť, maľovať a prežiť! Oni nemohli robiť kotolníkov!

Preto práve ich stavali ako svoje vojsko proti LÚZE!

V lúze totiž bolo vždy veľa „kotolníkov“, ktorým nehrozilo, že nebudú môcť hrať, spievať, učiť a písať! Ako to nehrozilo ani lúze v Orwellovi a preto intelektuálna lokajská elita v ňom dúfala, že aspoň tá lúza sa vzbúri! 

.