malinova

Ku medzinárodnému dňu žien si želám, aby muži ženy nenútili volať po vojne, nieto ešte svetovej alebo malej jadrovej, pričom väčšina z tých, čo volá, tak by pred bojovaním ušli rovnako ako deti papalášov z Ukrajiny.

Za socializmu dávali ženám uteráky, teraz nás nútia volať po tretej svetovej a že chceme, aby naši muži tiež bojovali kam nás naženú – za mocnosti, ktoré sa na vojnách len nabalia a sledujú si len svoje ekonomické ciele. Rozdiel v tom socializme bol taký, že aj keď bola vojenčina, nehnali nás do vojny proti kapitalistom. Teraz sme sa ocitli na opačnej strane, kde kapitalistom vraj záleží nie na ekonomike, ale na súcite s ľuďmi vo vojnách a preto obetí musí byť viac, aby sme ešte naďalej mali s kým súcitiť a celé roky obetí kvôli štvorcovým metrom zeme.

Ku medzinárodnému dňu žien si želám, aby ženy v núdzi neprenasledovali politici – náboženskí fanatici a ani progresívni fanatici, že povinne máme chcieť vojnu a sú to pritom podľa prieskumu najväčší zbabelci v obrane vlasti.

Mnohí si myslia, že vojenčina mužom prospela, lebo ich naučila upratovať si skrinku. Ja si nemyslím, že na to treba armádu, aby sa muži naučili upratať si dve poličky. Vojenčina mužom prospela len tým, že im názorne úkázala debilitu mužov na vojne. To dnešným mladým mužom chýba – ten odstrašujúci príklad, ako sa staneš na vojne len onucou a šikanovaným primitívmi. Potom by nesnívali o vojne ako o hrdinskej počítačovej hre, keby mali zažité, že vojna mužov mení na primitívov, ako to videli všetci muži už na vojenčine.

Málo sme o tom mladým rozprávali, aby mali predstavu, čo sa len na vojenčine dialo a čo vedia aj ženy, čo žili v tej dobe.

Ku medzinárodnému dňu žien si želám, aby muži boli mužmi a nie lokajskými onucami tej mocnosti, ktorá nás práve ovláda. Aby dokázali brániť našu suverenitu a nie ekonomické záujmy iných štátov, ktorým sme vazalmi. Dnes sa najdôležitejšia vojna odohráva v médiách a preto je prežitkom predstavovať si muža so zbraňou. Zbraňou mužov je ich múdra a diplomatická reč, ktorá dokáže vyjednať všetko, keď neuhne.

Zbraňou, ktorá ich zabije, je materiálny prospech a ich vlastná chrbtica. Nie tí sú muži, ktorých ako dobytok pošlú na jatky, ale ktorí dokážu zabrániť zabíjaniu.

Dnes by z nás najzbabelejší fanatici chceli mať Vikingov – primitívov.

Ale dnes je obrazom „Vikinga“ muž, ktorý obráni vlastnú krajinu tam, kde sa odohrávajú kľúčové boje – na rokovaniach a v médiách.

Dnes by chceli, aby sme zabudli, že pero je najsilnejšia zbraň nového sveta a najsilnejšia armáda sú novinári.

Práve novinári dokázali zastaviť aj vojnu vo Vietname. Neboli to vojaci, ale novinári!

Byť dnes novinárom, je viac ako byť len politikom. Priamo vidíte najsilnejších Vikingov a AKO bránia našu vlasť a jej suverenitu!

Tak isto sa voľakedy báli najsilnejších Vikingov, čo dokážu a s ich zbraňami. Aj dnes vidíme, čo dokážu médiá alebo či sú to len novodobí barbari.

Takže, priala by som si, aby aspoň novinári boli mužmi. V ich rukách je život všetkých slovenských žien a ich detí.

Či budú žiť v mieri alebo v mnohoročnej vojne. Čo zostane slovenským ženám a deťom pri ekonomických záujmoch iných krajín.

Toto by zaujímalo muža – v prvom rade rola ochrancu.

Na Ukrajine toto nevidím. Ich ženy museli ujsť, budú žiť v mnohoročnej vojne a odkázaní na cudziu pomoc. Ich muži sú pre iných mužov len dobytok na jatky. Vážne si myslíte, že ženy v tom vidia hrdinstvo, keď vedia, že sila mužov sa ukazuje pri rokovaniach a výsledkoch z rokovaní?

Alebo váš riaditeľ je menej než pomocný pracovník, čo prenáša ťažké bremená a riskuje život na zle postavenej stavbe?

 Ako ste to pre Ukrajinu vyjednali, keď táto vojna mocným vyhovuje?

Ak nie, prečo aj tuto západ zablokoval dohody o mieri?

Priamy účastník rokovaní o dohode medzi Ukrajinou a Ruskom povedal, ako to v skutočnosti bolo s jej zmarením

„Portál MRonline komentoval rozhovor bývalého izraelského premiéra Naftaliho Bennetta, ktorý zverejnil na svojom kanáli na YouTube. Uviedol v ňom, že USA a ich západní spojenci „zablokovali“ jeho snahy o sprostredkovanie dohody medzi Ruskom a Ukrajinou s cieľom ukončiť vojnu v jej prvých dňoch.

Bennett 4. marca 2022 odcestoval do Ruska, aby sa stretol s prezidentom Vladimirom Putinom. V rozhovore podrobne opísal svoje vtedajšie sprostredkovanie medzi Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktoré podľa jeho slov koordinoval s USA, Francúzskom, Nemeckom a Spojeným kráľovstvom.

Bennett uviedol, že počas jeho sprostredkovateľského úsilia obe strany súhlasili s veľkými ústupkami. V prípade ruskej strany povedal, že upustili od „denacifikácie“ ako požiadavky na prímerie. Bennett definoval „denacifikáciu“ ako odstránenie Zelenského. Počas stretnutia s Putinom v Moskve Bennett povedal, že ruský líder sa zaručil, že sa nepokúsi Zelenského zlikvidovať. Hneď, ako ním bol Zelenský  o tom informovaný, vyliezol z bunkru a vyhlásil, že  sa nebojí, uviedol  Bennet so sarkastickým úsmevom.

Ďalším ústupkom, ktorý Rusko podľa Bennetta urobilo, bolo, že sľúbilo neusilovať sa o odzbrojenie Ukrajiny. Za ukrajinskú stranu sa Zelenskyj „zriekol“ toho, že sa bude usilovať o členstvo v NATO, čo bolo podľa Bennetta „dôvodom“ ruskej invázie.

Správy v tom čase odrážali Bennetove pripomienky a hovorili, že Rusko a Ukrajina zmierňujú svoje postoje. S odvolaním sa na izraelských predstaviteľov 8. marca portál Axios uviedol, že Putinov „návrh je pre Zelenského ťažko prijateľný, ale nie je taký extrémny, ako predpokladali. Povedali, že návrh nezahŕňa zmenu režimu v Kyjeve a umožňuje Ukrajine zachovať si suverenitu“.

Pri diskusii o tom, ako sa západní lídri stavali k jeho sprostredkovateľskému úsiliu, Bennett povedal, že vtedajší britský premiér Boris Johnson zaujal „agresívnu líniu“, zatiaľ čo francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz boli „pragmatickejší“. Bennett povedal, že prezident Biden zaujal „obe“ pozície.

Nakoniec sa však západní lídri postavili proti Bennetovmu úsiliu. „Poviem to v širšom zmysle. Myslím si, že existovalo legitímne rozhodnutie Západu naďalej udierať na Putina a nie [rokovať],“ povedal Bennett.

Na otázku, či západné mocnosti „zablokovali“ sprostredkovateľské úsilie, Bennet odpovedal:

„Áno, v podstate áno. Zablokovali to a ja si myslím, že sa mýlili.“

Rokovania však nakoniec zlyhali po ďalšom tlaku Západu. Boris Johnson navštívil Kyjev v apríli 2022 a naliehal na Zelenského, aby s Ruskom nerokoval. Podľa správy denníka Ukrajinska pravda povedal, že aj keď je Ukrajina pripravená podpísať dohodu s Ruskom, západní podporovatelia Kyjeva nie.

Neskôr v apríli turecký minister zahraničných vecí Mevlut Cavusoglu povedal, že existujú niektoré krajiny NATO, ktoré chcú predĺžiť vojnu na Ukrajine. „Po rokovaniach v Istanbule sme si nemysleli, že vojna bude trvať tak dlho… Ale po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO vznikol dojem, že… v členských štátoch NATO sú takí, ktorí chcú, aby vojna pokračovala, nech vojna pokračuje a Rusko sa oslabuje. Situácia na Ukrajine ich veľmi nezaujímala,“ povedal Cavusoglu.

Niekoľko dní po Cavusogluových vyjadreniach minister obrany Lloyd Austin priznal, že jedným z cieľov USA pri podpore Ukrajiny je, aby sa Rusko „oslabilo“.

Tejto téme sa hlbšie venuje aj indický spravodajský portál FirstPost. V reportáži Palki Šarmi sa na zábere s Bidenom objavila prezidentka Čaputová, žiaľ nie v najlepšom kontexte – sabotáže mierových rokovaní zo strany kolektívneho Západu.

(Hlavné správy ale aj inde máte to video rozhovoru s Bennetom)

A to sedí so správou RAND Corporation spred troch rokov, kde sa píše to isté o snahe len oslabiť Rusko a doslova spomína, že „proxy“ vojnou!!!

Takže úzka skupina západu s USA zablokuje dohodu o mieri (a všetky snahy o mier doradu) a potom chce, aby iní za to hrdinsky zomierali! Lepšie povedané len mlátili hubou a zomierať majú Ukrajinci, veď je ich ešte dosť!

Chceli tú vojnu (západ s USA) a profitujú z nej! Pritom tí, čo z toho profitujú, neobetujú nič!

To my máme zabezpečiť len viac obetí, aby im tak rýchlo neskončila!

„Americký psychológ Gustave Gilbert pracoval v roku 1945 pre Medzinárodný vojenský tribunál v Norimbergu ako väzenský psychológ. Po návrate do Spojených štátov napísal knihu Norimberský denník (1947), v ktorej zaznamenal okrem iného odpoveď Hermanna Göringa na otázku, ako sa podarilo dosiahnuť absurdný súhlas drvivej väčšiny nemeckej verejnosti s nacistickými vojnovými aktivitami.

Göring odpovedal: „Prirodzene, prostí ľudia vojnu nechcú. Ani v Rusku, ani v Anglicku, ani v Amerike a z rovnakého dôvodu ani v Nemecku. V tomto smere nie je nijaký rozdiel medzi diktatúrami a demokraciami. Podstatné však je, že ľudia napokon vždy poslúchnu rozkazy vodcov. Je to jednoduché. Všetko, čo musíš urobiť, je povedať, že im hrozí nebezpečenstvo a obviniť pacifistov z nedostatku vlastenectva a ohrozovania vlasti. To spoľahlivo zaberie v akejkoľvek krajine.“ Azda nastal čas spýtať sa obhajcov predlžovania a eskalácie vojny, či sa inšpirovali nacizmom.

https://casopisargument.cz/?p=48840

A čo vidíme teraz? Obviňujú pacifistov z nedostatku vlastenectva, zbabelosti a ohrozovania vlasti.

A pritom zbabelci, čo chcú aby za nich umierali Ukrajinci!

.