malinova

Včera som bola veľmi unavená z práce, lebo toľko sledujem teraz, čo sa deje, že som nebola dobre vyspatá. Chcela by som počúvať, ale už nevládzem.

Zaspala som skoro a zobudila sa uprostred noci. Prečítala som si, čo pribudlo medzitým a končila som SME – podcastom k dohode s USA.

Jana Maťková sa pýtala Petra Kováča, redaktora denníka SME:

https://domov.sme.sk/c/22818770/dobre-rano-obranna-dohoda-s-usa-maros-zilinka-podcast.html

Dvaja mladí redaktori to čítali ako verklíky a používali takéto argumenty:

„Ona je naozaj…“

Argumentami bolo slovo NAOZAJ!

No to už je len argument!

Všetko vo mne sa búrilo proti takej urážke zdravého rozumu, že toto, čo hovoria, sú vraj argumenty! A v novinách, v médiách!

Mohla som si znovu ľahnúť spať, ale miesto toho som písala, ako to vidím, cítim, veď toto je o totalite. Zas to zažívame a je to oveľa sprostejšie aj než bolo za socializmu. Je to vlastne ako v 68 roku, keď ľudia boli tiež ľahostajní, čo sa dialo. Veľmi rýchlo sa znormalizovali. Aj dnes je taký čas.

Písala som si toto, keby to nejakých jedincov zaujímalo – úvahy nad novinármi a prečo si myslím, že najviac za to môžu novinári, keďže tých je veľa a nie málo ako politikov. Toto by pár psychopatov – politikov nedokázalo – zmanipulovať celý národ. To je zásluha médií ako bolo aj v socializme, že médiá len slúžili na manipuláciu s ľuďmi. Normálnych novinárov vyhadzovali. A dnes to robia novinári dobrovoľne.

Tie moje úvahy nad novinármi:

Mile dospele deti. Ja som novinar a teraz vam ako verklik nadiktujem, co si mate mysliet:

Naozaj je to takto! Len takto, ako vam precitam. Vsetko ine je naozaj nie! Ked vam ja precitam nie, tak sa neburte, lebo je to naozaj nie!

A napriklad toto ine, poviem vam argument – to uz urcite nie!

Padnite na zadok pod vahou argumentov – urcite ano a urcite nie, pripadne rozhodne nie!

Vlastne, co ja som sa kedy v diskusiach namahala s nejakymi argumentami. Co keby sme si zobrali priklad z novinarov a od dnes diskutovali takto:

Poviem ti nie a to je argument. A ked napisem urcite nie, to je este padnejsi argument. A ked napisem – to uz rozhodne nie, tak odpadnes z toho, aky je ten argument padny.

Kto ich vychoval, ze toto su argumenty a diskusia? Monology vydavaju za diskusie. Uz nevedia, co je diskusia. Ved keby chcel niekto diskutovat, napriklad s vami, viete ako to mozete vyriesit? Poviete, ze nebudete, lebo nema vasu uroven.

Miesto diskusie monolog a potom vychovna chvilka od novinarov – toto nie, toto nie, ten je klamar, tomuto verit. Vystacili by s tymto jehovisti?

Ja si myslim, ze aj v sekte sa namahaju viac. Musia mat aspon nejake argumenty.

Som clovek slobody. Na rozdiel od dospelych deti, ktore si myslia, ze vsetko je tak, ako im to precital novinar, mna vychovavali tak, ze mam rozmyslat sama a sama zvazovat argumenty od odbornikov. Mna neucili, ze ked novinar vyhlasi, ze niekto je klamar, musim tomu povinne verit. A to ma tak neucili ani v socializme!

Novinari beru obcanom dospelost. Chcu z nich vyrobit deti, ktore maju na slovo posluchat, co im nadiktuju, inak ich v mediach vyhlasia za klamarov a cudzich agentov.

Vnimam to ako neskutocnu drzost, lebo toto si neosobovali ani moji rodicia! Museli sa namahat argumentami, aby som si ich vazila. Nemysleli si, ze si ich musim povinne vazit automaticky. Ale akykolvek sopliak novinar vyzaduje odo mna, aby som si povinne vazila jeho osobu, ze co povie, to si musim mysliet a aj bez argumentov, inak som cudzi agent a vyhrazanie sa a zastrasovanie!

Su pre mna ako sekta, ako najhorsi totalitaci. Z duse neznasam takych totalitakov. Neboli taki ani knazi! Nemuseli sme povinne verit! Ale novinari si to vynucuju!

A pritom jedine ich vzdelanie je len novinarcina.

Povedzte mi, co za tupcov vychovavaju na zurnalistike?

Vazim si vsetky profesie, ale pracu novinarov absolutne nie. Co novinar, to predajny tupec. Potrebnejsia je praca kohokolvek, pretoze neskodi inym ludom a neznasilnuje ich arogantnou mocou. Najhorsia odroda ludi na svete su podla mna novinari. Pretoze politikov je na svete malo a nikdy by ako hrstka nedokazali zotrocit ludi. Ale davy novinarov ako ich sluhovia ano. To je totalitne vojsko – novinari.

Mozno mi toto vyradia z titulky, lebo ako pisem, vynucuju si, aby si ich ludia povinne vazili. Vynucuju si to, co si moja mama alebo otec nikdy nevynucovali ani ked som bola dieta. Mojich rodicov som si vazila dobrovolne, lebo vedeli argumentovat. Neznasala som tie chvile, ked ma preargumentovali, ze zas nemam pravdu, ale musela som uznat pod tarchou argumentov, ze maju pravdu. Dokazali to! Dokazali mat argumenty, ktore ste si mohli overit. Musela som uznat, ze maju pravdu a preto som si ich mohla vazit.

Mozno novinari nemali takych rodicov. Mozno ani nevedia, ze take nieco existuje, ze si mozete niekoho aj dobrovolne vazit. Mozno to ani nezazili, ked im to vobec nechyba a nevadi im, ze si ich ludia nevazia. Ich zaujima len to, ci ich posluchate, prikyvujete alebo ako vas zastrasit alebo vydierat. Vtipne je, ze mnohi si pritom myslia, ze su liberali. Liberalov potom nevideli ani z rychlika.

Ja viem ako vyzeraju liberali, co si hovoria a co si myslia, lebo moji rodicia boli liberali v zmysle naozajstnej slobody cloveka. A to ked raz zazijete – slobodu myslenia, vzduch slobody myslenia, uz nikdy na to nezabudnete. Je to pre vas samozrejmost, ktora ked zmizne, tak zmizne nutny kyslik, ktory bol dovtedy len samozrejmostou.

Nie kazdy mal stastie na slobodnych rodicov. Teraz si uvedomujem, ako vela robi dobra vychova a od malicka k slobode. Uz si vzdy pamatate, co je normalne a lahko spoznate, co je nenormalne a proti slobode. Nie ste zdegenerovani, pomyleni, ze by ste to rozoznat nevedeli. Vidíte od malicka, kde to nie je a kde to je. A ani si to neuvedomujete.

Iste mnohi novinari to stastie nemali v tak zdegenerovanej spolocnosti. Mozno su z tych rodin, o ktorych tolko pisu, ze to je norma normalnych rodin – otec alkoholik a matka sluzka a vsetci sa smeju z mensin. Mozno ste zazili toto a postihlo vas to. Darmo teraz chapete,. ze to tak byt nemalo. Uz vas to postihlo, lebo k slobode je nutne vychovavat deti od malicka. A kazdy postih ma asi velky dopad. Co je to sloboda, nemate osvojene. Pre vas su to bohuzial len frazy, ktore ste nezazili.

Ako snivanie o mori pri ktorom som nebol, ze ake by to asi bolo, keby som bol, keby som v tom vyrastol. No, celkom inak by ste mysleli a videli. Ten vas postih to blokuje. Nemate to myslenie a videnie slobodnych ludi. Bez slobody by ste si uz nevedeli zivot predstavit.

Vy na to idete stale nejako naopak, ze sa to len snazite vytvorit, to, co pre vas vôbec nie je samozrejmostou. Neverim, ze slobodne vychovany clovek sa moze stat totalitakom. To sa stane len ludom s postihmi vo vychove. Ked boli vychovavani zle.

Potom som nevedela zaspať a tak sa mi nad ránom ako nevyspatej sníval veľmi dlhý sen. Snívalo sa mi, že som bola ženou v nejakej ako moslimskej spoločnosti, kde ženy neznamenali nič a preto odsúdili na smrť mladú ženu, asi 30 ročnú za nejakú hlúposť. A ja som do tej spoločnosti patrila a mala som byť pri jej poprave. Bola som pri tom, keď jej priviedli štyri deti, aby sa s nimi rozlúčila a celý sen bol strašne desivý ako s človekom, ktorý čaká na popravu. Bola som pri tom, keď jej pichli smrtiacu injekciu a najprv som ju ako priviazanú držala za ruku. Ten sen bol veľmi dlhý o jej bolestiach a utrpení keď zomierala. Doslova ako by som bola na poprave a ako som to prežívala. Hanbila som sa, že nevrieskam a že sa len prizerám poprave.

Vždy som si myslela, že tí čo sledovali ukrižovanie, mali kričať. Nechápem, ako môže byť normálne nevrieskať. Ako sa ľudia môžu zmieriť s rozsudkom smrti. Ale ja som ju len držala spočiatku, keď ešte nemala veľké bolesti, za ruku a celý čas som sa hanbila, že nevrieskam, že do tej spoločnosti patrím.

Ráno sa mi celý sen vybavil, čo si na sny spomíname len útržkovite. Ale vybavovalo sa mi veľmi veľa detailov z toho sna, ten sen bol veľmi dlhý. Potom som šla do práce a poobede sme mali ešte poradu. Vrátila som sa o štvrtej. V robote som hovorila, aký šialený sen som mala a doma synovi. Syn sa ma pred chvíľou pýtal, čo to znamená, skús si ho vyložiť.

Asi najskôr tak, že v sebe potláčam pocit hanby, že som súčasťou tejto spoločnosti a volila som OĽaNO. To je ako keby som patrila medzi spoločnosť totalitných mužov ako v nejakom Kalifáte. A keď to píšem, tá žena mala 30 rokov a od 89 je 30 rokov. Asi sa mi to snívalo obrazne, čoho som bola svedkom.

Takže, hanbím sa, že som volila týchto mužov. Cítim a prežívam to ako Kalifát.

Myslela som, že vám to nenapíšem, ale prežívam to takto strašne. Asi som to v sebe potláčala a preto sa mi to snívalo. Aj keď som bola oklamaná, s týmito mužmi z „Kalifátu“ ma spája, že som ich volila. Je to ako by ste volili nacistov. V hĺbke duše to tak cítim, že nacistov. Keď to píšem, plačem a nie je mi to jedno.

Všetkým ľuďom sa veľmi ospravedlňujem. Asi tak sa cítili ľudia, čo volili nacistov. A myslím si, že to, čo sa teraz deje, sú na svete úplne najväčšie zločiny, aké neboli ani pri koncentrákoch. Lebo teraz pôjde o väčšie počty ľudí.

.