Napísala som k tomu veľa článkov, že som proti americkým základniam na Slovensku a že naša prezidentka sa najviac ukáže na tom, ako sa k tomuto vyjadrí. Potom môžete vidieť, aká je ona kráľovsky nepoddanská!

Chmelár 4.1.2022:

„Keďže ide o prezidentskú zmluvu, stále čakáme na to, že hlava štátu sa vyjadrí nielen k tomu, ako jej ubližujú na sociálnych sieťach, ale aj k najzávažnejšej téme súčasnosti.“

„v tomto prípade ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“

Chmelár 5.1.2022

Prečo treba zmluvu s USA odmietnuť

„To, čo prebieha momentálne na Slovensku, nie je polemika o jednej medzinárodnej zmluve, ale najdôležitejší zápas za suverenitu Slovenskej republiky od vyhlásenia jej nezávislosti v roku 1993. To, čo predstavili minulý mesiac verejnosti ministri obrany a zahraničných vecí Jaro Naď a Ivan Korčok, nie je návrh na uzavretie „Dohody o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou USA“ (ako znie jej oficiálny názov). Je to bezprecedentný diktát Spojených štátov, ktorý bude mať nezvratné ďalekosiahle dôsledky pre život občanov Slovenskej republiky a jeho hlavným alebo (povedzme si úprimne) jediným cieľom je vytvoriť podmienky pre rozmiestnenie Ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky.

Predovšetkým, vyjasnime si hneď na začiatku, že Slovensko tento typ zmluvy nepotrebuje – potrebujú ju Američania.

Bilaterálna vojenská spolupráca medzi SR a USA v rámci NATO prebieha aj bez takejto dohody.

Pre Slovensko je však predložený návrh dohody maximálne nevýhodný. Argument o ponúknutej pomoci vo výške 100 miliónov dolárov je ponižujúcou demagógiou, lebo z údajov vplyvného odborného časopisu Defence News jasne vyplýva, že z tejto sumy dostane Slovensko na opravu letísk len štvrtinu, kým 75 percent z nej investujú Američania prakticky do vlastnej vojenskej infraštruktúry.

Čo je však ešte horšie, ak Slovenská republika ratifikuje takýto typ dohody, nebudú jej z nej vyplývať žiadne práva, ale iba povinnosti. Predkladatelia síce poukazujú na to, že návrh zmluvy na viacerých miestach formálne hovorí o „plnom rešpektovaní suverenity a zákonov Slovenskej republiky“, v skutočnosti sa týchto atribútov až škandalóznym spôsobom vzdávame.

A keď sa takto „hrdo a suverénne“ vzdáme suverenity nad časťou vlastného územia, že nebudeme môcť kontrolovať ani to, kto k nám priletí a aký typ zbraní tu bude uskladnených, dostaneme druhú facku, ak si uvedomíme, že v tomto prípade ide o medzinárodnú zmluvu prezidentskej povahy, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“

Porovnanie so zmluvou o sovietskej okupácii a nacistickou vazalskou zmluvou

„Mám dôvodné podozrenie, že šéf rezortu obrany Jaro Naď pri jej uzatváraní nesledoval štátne záujmy Slovenskej republiky. Neošetril prakticky nič, čo z hľadiska legitímnych záujmov štátu potrebujeme ochrániť. So zdesením musím skonštatovať, že aj okupačná Zmluva medzi vládou ČSSR a vládou ZSSR o podmienkach dočasného pobytu sovietskych vojsk na našom území vyznieva výhodnejšie ako súčasný návrh. Sovietske vojská a ich rodinní príslušníci sa v nej zaviazali zachovávať právny poriadok ČSSR, znášať všetky náklady, nahradiť prípadné škody vyplývajúce z pobytu a rešpektovať právomoc česko-slovenskej jurisdikcie pri trestných činoch spáchaných príslušníkmi armády ZSSR. Nič z toho neplatí v prípade amerických vojakov. Tí tu nebudú platiť dane, škody, ani náklady spojené s konfiškáciou ďalších nehnuteľností a objektov, ktoré budú chcieť využívať Ozbrojené sily USA. Nikto nebude mať právo kontrolovať lietadlá, vozidlá a plavidlá USA, ktoré prechádzajú našu štátnu hranicu. Nebudeme mať nad nimi žiadne právo kontroly a nebudú patriť pod našu jurisdikciu, aj keby tu spáchali trestné činy. Budú tu môcť bez nášho súhlasu rozmiestniť akékoľvek druhy zbraní, vrátane jadrových, dohoda ich v tom vôbec neobmedzuje. Tu musím upozorniť na to, že zmluva je prakticky nevypovedateľná.

nebudeme môcť tento spor predložiť žiadnemu vnútroštátnemu súdu, medzinárodnému súdu alebo akejkoľvek inej tretej strane. Inými slovami, nebudeme mať v rukách žiadnu praktickú páku, ako ich odtiaľto dostať preč. Toto je vzhľadom na naše historické skúsenosti veľmi nebezpečná klauzula. Šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok sa strašne zosmiešňuje, keď tvrdí, že americké vojská tu budú len „prechodne“. Sovietske vojská tu zasa boli len „dočasne“ a všetci vieme, že tá dočasnosť trvala dlhých 23 rokov.

predložený návrh má najviac paralel so Zmluvou o ochrannom pomere medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom z 23. marca 1939. V článku 2 tejto zmluvy sa hovorí, že v pásme od západnej hranice Slovenského štátu po východný okraj Malých Karpát má nemecká branná moc právo kedykoľvek zriaďovať vojenské objekty a slovenská vláda je povinná dať jej k dispozícii potrebné pozemky. Prakticky to isté obsahuje návrh zmluvy s USA, ale s tým, že kým nacisti sa uspokojili so Záhorím, Američania pôsobnosť takéhoto režimu rozšírili na celé Slovensko.“

Rozhodnúť by malo referendum

„Ak sme len minulý rok inštalovali Pamätný deň odchodu sovietskych vojsk z nášho územia a dnes sa sem hŕstka lokajov usiluje dostať americké, nič sme z tejto historickej skúsenosti nepochopili. V novembri 1989 sme neštrngali za to, aby sme vymenili hegemóna, ktorý bude kontrolovať Slovensko, ale aby sme sa navždy oslobodili od cudzej nadvlády.

Ak sme suverénny štát, je zbytočné hádať sa o to, či má byť naša zahraničná politika proamerická alebo proruská, lebo ona je povinná v prvom rade chrániť štátne záujmy Slovenskej republiky. A táto zmluva nie je v našom záujme. Ak nemáme štátnu reprezentáciu, ktorá si to uvedomuje a chce sem zasa dotlačiť cudzích vojakov bez súhlasu občanov, malo by o tomto závažnom kroku spochybňujúcom suverenitu Slovenskej republiky rozhodnúť referendum.

O tom, že predstavitelia štátu sa môžu správať suverénnejšie, svedčí jedna správa, ktorá neprenikla do našich médií. Bulharský minister obrany Stefan Janev koncom minulého roka vyhlásil, že nie je potrebné rozmiestňovať americké jednotky v jeho krajine. „Takéto rozhodnutie by nezodpovedalo národným záujmom Bulharska.“ Zdôraznil, že takýto postup má potenciál viesť k nežiadúcemu zvýšeniu napätia v regióne a pod to sa ako zodpovedný politik nepodpíše. Porovnajte si to s našimi panáčikmi, ktorí pritakali Washingtonu úplne na všetko a hanebne zneužili lockdown, ktorý znemožňuje konanie demonštrácií, ale aj vianočný čas na formálne dvojtýždenné „pripomienkové konanie“. Lenže ak sa v tomto prípade spoliehali na to, že Slovákov cez sviatky uspia, strašne sa prerátali.

A tak spustili to, čo najlepšie vedia – nie otvorenú demokratickú diskusiu, ale demagogickú, štvavú až zúrivú kampaň, v rámci ktorej sa už objavilo obvinenie, že generálny prokurátor Maroš Žilinka by mohol byť v službách Ruskej federácie. Podobne pred sviatkami obvinil minister obrany Jaro Naď nášho právneho zástupcu docenta Fábryho, že ho platia Rusi. Je to rovnako drzé ako aj smiešne o to viac, že jediný, kto tu je preukázateľne platený cudzou mocnosťou, je práve Jaro Naď, ktorý ešte ako zakladateľ proamerického think-tanku Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku dostával finančné príspevky priamo od vlády Spojených štátov. Žiaľ, racionálna diskusia s týmto človekom nie je možná, hoci sme sa o to pokúšali niekoľko mesiacov. Všetky fundované a dôkazmi podložené výhrady ignoruje, na kritiku odpovedá iba urážkami, že sú to všetko klamári, hoci ten, kto tu preukázateľne klame, je práve on sám.“

Vlastizrada vystavaná na hromade lží

„Som presvedčený, že súhlas s takými podmienkami, aké nadiktovali Spojené štáty dvom lokajom Jarovi Naďovi a Ivanovi Korčokovi, sa rovná vlastizrade. Za doslova hanebný judášsky groš, necelých 25 miliónov dolárov, by sme sa nielenže vzdali vlastnej suverenity, ale aj vystavili našu vlasť nebezpečenstvu ako istý terč. Zo Slovenska sa môže stať predsunutá základňa pre vojenskú agresiu tak, ako to už bolo v roku 1941. V tej zmluve nie je nič, čo by Američanom bránilo z nášho územia útočiť. Keď Jaro Naď bagatelizuje dôsledky tejto zmluvy tým, že ju podpísala väčšina krajín NATO, zavádza hneď dvakrát. Prvýkrát, keď klame, že je to úplne to isté – nikto neprijal také ponižujúce podmienky, aké chce prijať slovenská vláda. A po druhé, navlas rovnako ako Jaro Naď argumentoval Vasiľ Biľak, keď sem pozval sovietske vojská s tým, že sme poslednou krajinou Varšavskej zmluvy, kde ešte nie sú. To naozaj nie je dôvod na nový pozývací list.

Ak Američania tvrdia, že sú naši priatelia, musia to rešpektovať. Nech sem privezú beatnikov, jazzmanov, poéziu Walta Whitmana a ukážky z Broadway a Metropolitnej opery, nech nám ukážu tú tvár Ameriky, ktorú všetci obdivujeme a máme radi, nech nás presvedčia, že Amerika nie je len Pentagon, hamburger a F-16, ale veľká rozmanitá kultúra, ktorá dokáže inšpirovať. Už dvakrát za posledných sto rokov sme si prežili, keď nás obsadili nie nepriatelia, ale naši veľkí spojenci. Nechceme vás tu a vyhradzujeme si právo povedať vám to. Pristupujte k našim historickým skúsenostiam s úctou a rešpektom.!“

(krátené)

http://casopisargument.cz/?p=40059&fbclid=IwAR1gHhdLl_7pEuXIqG4WYjqSRA8-zwPod80gZP4TUEy2SZSR38xavxPww5s

V čase Vianoc si ľudia píšu pohľadnice a posielajú cez FB všelijaké svietiace gýče, čo si vzájomne prajú.

Iste, vždy sme babičke a najbližším milovaným tetám písali starostlivo vybrané pohľadnice, ktoré sme často tvorili sami – maľovali, odtláčali svoju grafiku s vianočnou tematikou a nie preto, že v socializme neboli pohľadnice, ale pre hodnotu z lásky, lebo najkrajší darček je ručne vyrobený darček. Bola som naučená, že pozdrav najbližšej rodine je vyjadrenie v prvom rade intímnej lásky, lebo ste ich neposielali ako na páse. Presne som si pamätala – tento obrázok pošlem milovanej babičke a tento obrázok milovanej tete a vedela som to už týždeň dopredu, ktorej ktorý vyberám. Mali preto veľkú citovú hodnotu – bolo ich od 5-10 maximálne, čo zodpovedá najbližším vzťahom.

Dnes sa z tých pozdravov stalo niečo hrozné. Rozposielajú sa jedným kliknutím cez FB ako na páse. Možno vy to vnímate tak, že tak sa láska rozširuje a za sekundu k vám dorazí svietiaci a blikajúci gýč. Technika pokročila, estetické otrasy sa rozširujú svetelnou rýchlosťou.

Ako na to reagujem. Je mi celkom jasné, že to ľudia nepochopia, ale prestala som reagovať na svetelné gýče. Prestala som reagovať na sms rozposielané cez mobily na páse. Nemá to pre mňa žiadnu hodnotu, nevážim si to, nikomu tak neprajem, v takejto dobe svetelných gýčov už nič nikomu neprajem.

Ľudia to môžu vnímať, že už som odľud, čo nereaguje, nezapája sa do ligotavého šialenstva lásky. Nemyslím si, že týmto sa meria láska.

Ak vás má niekto rád, zaujíma sa o to, čo robíte a čo si myslíte. A to, keď sa pozriete okolo seba, koľkých máte takých priateľov, čo sa zaujímajú, čo robíte a čo si myslíte? Ja zaujímam ľudí, ktorí sa zaujímali o to, čo píšem a sú to skôr cudzí ľudia (pravda, mnohí netušia čo píšem, ale najbližší sú tí, ktorým to môžem povedať).

Potom mám špecifickú záľubu, ktorej som sa venovala a záujem som znova zažívala od celkom cudzích ľudí, ktorých som takto našla. Tí vedeli každý deň, čo robím alebo čo píšem. S nimi som si popriala, pre nich naozaj existujem a každý deň.

A čo by som chcela povedať tým ostatným, ktorí sa to ani nedozvedia, čiže všeobecne ľuďom aj ktorých ja nepoznám:

Darmo ste zdobili stromčeky na každom kroku, že dnes už vianočný stromček neznamená celkom nič, keď stojí za každým smetným košom aj v samoobsluhách, čo voľakedy bola vzácnosť v izbe, prekvapenie a jedinečnosť možno deň dopredu.

Darmo ste len klikali na blikajúce gýče srdiečka, keď ste nepodpísali petíciu proti vojenským základniam. Aj o môj život sa zaujímali tí, čo ju podpísali. A ja som najviac urobila pre iných tým, že som ju podpísala.

Keby bolo toľko ľudí tie sekundy srdiečok a gýčov venovalo len podpisu, tak tu nemôže byť vojna.  Aspoň vidíte, aká je taká láska falošná a len povrchná.

Prajem veľa lásky všetkým cudzím ľuďom, čo ju podpísali a naozaj sa zaujímali o životy ľudí okolo seba. Urobili ste pre nich viac, než keby ste rozposlali stohy povrchných gýčov.

To je môj už len citový dodatok k tomu.

Život dezoláta obrazne, okuliare sú len symbol videnia:

Kamarát dezoláta – obrazne diskusia s kamarátom, rodinou, keď vám na nich veľmi záleží. Bitka je len symbol nepochopenia a vnútorného prežívania zranení z nepochopenia:

.