Aj Matovičovi prajem slobodu od RKC

19. augusta 2020 08:32, Prečítané 3 778x, malinova, Nezaradené

Neviem, prečo si Matovič myslí, že veriaci človek, pre ktorého život nezačína a nekončí v peňaženke, nemá chcieť odluku cirkvi od štátu.

„Mozem poprosit link kde SaSka vyhlasila cirkev za prizivnikov? Na tuto temu som si vsimol vcerajsi status SaSky, ktory bol vecny, zdrzanlivy, kvazi pozvanka do diskusie a tu sa klasika objavi utok na SaSku Co mali viac lajkov, ako by bolo vhodne? Vdaka.“+468

Naozaj ten status od SaS bol slušný a práve slušnou pozvánkou do takej celospoločenskej diskusie. Ako inak ju mali otvoriť? Tuší to sám Matovič, ako inak by sa to dalo? Ja som nad tým premýšľala, ale neprišla som na to, ako inak. Čiže som dospela k záveru, že máme byť citovo vydieraní, aby sme sa neopovážili otvárať túto tému, lebo inak budeme ľuďmi, pre ktorých život začína a končí v peňaženke.

Mňa viac na tej téme zaujalo to, že nie SaS bola neslušná, že tú stále otvorenú tému otvára, ale ministerstvo kultúry si dovoľuje dokonca klamať v tejto téme. Čo to je oproti nejakej vymyslenej neslušnosti?

„Až keď budú doriešené otázky reštitúcií a všetkých finančných nárokov cirkví, bude možné pracovať s finálnym návrhom na odluku cirkví od štátu, uviedlo Ministerstvo kultúry SR v reakcii na návrh SaS.“

Chmelár:

„Rezort kultúry ťahá občanov za nos, pretože tento proces je už dávno vyriešený. Národná rada Slovenskej republiky prijala 17. marca 2005 uznesenie č. 1551, v ktorom sa jasne píše:

„Národná rada v súvislosti so schválením návrhu zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam vyhlasuje, že nadobudnutím účinnosti zákona o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým veciam považuje proces reštitúcií majetku cirkví a náboženských spoločností za UZAVRETÝ.“

Tu je o tom uznesenie:

https://www.facebook.com/ChmelarEduard/photos/a.328767897155109/3480215835343617/

Takto má vyzerať tá poctivá celospoločenská diskusia k tejto téme, že o nej ministerstvo kultúry bude klamať? A to koľko desaťročí bude k tejto téme len celospoločenská diskusia? Veď odkedy pamätám zavedenie internetu, vždy tu bola táto celospoločenská diskusia a na SME mávala aj tisíce komentárov, kde všetci veriaci tvrdili, že im odluka cirkvi od štátu vraj vôbec vadiť nebude! To ako všetci v tých diskusiách a celé roky klamali a v peňaženkách k tejto téme majú klamstvo? Tak teda ich život začína a končí klamstvom?

Keď už niekto teda evidentne chce byť príživník na zákonoch a moci, aspoň teda nech neklame. Nejde tu o také príživníctvo na peňaženkách, ako o nárokovanie RKC na pripomienkovanie zákonov. Je to veľmi nesympatické na vraj duchovnej organizácii, ktorú v prvom rade natoľko zaujíma len svetská moc. Povedala by som, že má k tým peňaženkám bližšie, než obyčajní veriaci a preto s tými peňaženkami je to skôr vtip.

Obyčajní ľudia sa skôr dostanú do neba, ako táto celkom len svetská organizácia, ktorú v prvom rade zaujíma a vždy zaujímalo len upevňovanie svetskej moci a zasahov do štátov a zákonov zmluvami, ktoré by mali byť nevypovedateľné. Lepšiu cestu do pekla si pre nich ani neviem predstaviť.

Čo už s takými príživníkmi na moci, čo chudákov posielajú pozrieť sa do svojich peňaženiek, keby ich príživníctvo na moci nechceli?

„Dnes úspešný deň

Nasral som kopu ľudí … najprv netolerantných ateistov, ktorým som si dovolil vytknúť formu akou “otvorili debatu” o odluke cirkvi od štátu. Potom závistlivcov, keď som oznámil, že 50 miliónov si podelia všetci zdravotníci z prvej línie. Nasledovali…“

Tuto máte jasný dôkaz, kto je pri moci. Úspešný deň môžete mať len „nasratím“ ľudí bez moci. Ani Matovič by nemohol mať úspešný deň „nasratím“ Američanov, diplomatov v EÚ alebo RKC! Presne musí vedieť, koho môže a koho NESMIE „nasrať“.

Ale ja mu prajem takú slobodu, aby raz mohol mať úspešný deň aj „nasratím“ RKC a ten pocit, že platí prvý článok ústavy, čo tiež neplatí.

Chmelár:

MINISTERSTVO KULTÚRY ZAVÁDZA A KLAME

„Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dnes reagovalo na novú vlnu požiadaviek odluky cirkvi od štátu absolútne zavádzajúcim vyhlásením, keď konštatovalo, že touto otázkou sa bude zaoberať až potom, „keď budú doriešené otázky reštitúcií a všetkých finančných nárokov cirkví“. Rezort kultúry ťahá občanov za nos, pretože tento proces je už dávno vyriešený. Národná rada Slovenskej republiky prijala 17. marca 2005 uznesenie č. 1551, v ktorom sa jasne píše:

Toto uznesenie nie je nijakým proticirkevným sprisahaním. Navrhol ho vtedajší poslanec František Mikloško a bolo definitívnou – zároveň i spravodlivou – bodkou za procesom cirkevných reštitúcií na Slovensku. Ak chce dnes niekto túto tému znovu otvárať, nemá čestné úmysly. Všetci, vrátane predstaviteľov štátu a cirkevných funkcionárov dlhodobo tvrdia, že sú otvorení diskusii o tejto otázke. V skutočnosti sú veľmi neúprimní, lebo nechcú priznať, že odluku nechceli, nechcú a súčasný stav im vyhovuje.

Symbolom týchto obštrukcií je dlhoročný riaditeľ cirkevného odboru Ministerstva kultúry SR Ján Juran. Tento človek prežil Mečiara, Dzurindu, Fica, Radičovú i Pellegriniho a celé tie desaťročia tvrdí, že na tom pracuje, ale že je to „veľmi komplikované“. Keď sa ho spýtate, ako na tom pracuje, odpovie vám, že vedie „odborný dialóg“. Nikomu nevadilo, že takmer tri desaťročia od Nežnej revolúcie sa financovanie cirkví riadilo stalinistickým zákonom z roku 1949 a keď to konečne zmenili, dopadlo to tak, že väčšie cirkvi (predovšetkým tá katolícka) dostanú ešte viac. Juran sa celý čas vyhýbal zodpovednosti za to, čo robí na ministerstve.

Najprv neustále sľuboval riešenie, potom sa bránil, že je to komplikované a napokon, zhruba pred šiestimi rokmi, vyšiel s pravdou von, keď sa vyjadril takto: „Štát nepristúpi k žiadnym nejakým zásadným krokom, ktoré by menili doterajšiu úpravu vzťahov štátu a cirkvi, jedine v prípade, ak by táto iniciatíva vyšla priamo zo strany samotných cirkví.“

Ale to je strašná drzosť. Koho tento človek zastupuje? Ako si môže štátny úradník dovoliť povedať, že neurobí nič, čo by nechcela cirkev, aj keď to poškodzuje záujmy štátu? Tento človek vždy bránil záujmy RKC, nie Slovenskej republiky. Riešenie problémov v tomto rezorte by sa malo začať tým, že tohto dinosaura konečne odvolajú, lebo nemá záujem spolupracovať s občianskou verejnosťou. Juran neustále mení výhovorky, prečo nie je ochotný začať pracovať na odluke cirkvi od štátu. V roku 2012 tvrdil, že najprv treba zistiť, koľko majetku majú cirkvi a čo im ešte treba vrátiť, že on to nevie, nemá o tom žiadnu evidenciu, ani prehľad. Odhliadnuc od vyššie spomenutého uznesenia NR SR, načo tam potom tento človek je, keď za štvrť storočia nedokázal zistiť objem cirkevného majetku? Ďalšou absurditou bol spor, kto by to mal zistiť. Juran sa vykrúca, že si na to ešte niekoľko rokov počkáme a spolu so vtedajším opozičným lídrom OĽaNO Igorom Matovičom tvrdil, že súpis cirkevného majetku by mal vykonať štát, lebo nútiť do toho cirkvi je vraj „šikana“. Čo je toto za nezmysel? Komu to chcú nahovoriť, že cirkev nevie, čo všetko má v majetku? A ak to hádžu na plecia štátu, prečo to za tie roky nikto neurobil?

Hrajú s nami špinavú hru ako mačka s myšou. Najprv tvrdili, že pred odlukou musia prebehnúť reštitúcie. Tie prebehli, ale oni začali tvrdiť, že musia zistiť, koľko majú cirkvi vlastne majetku. Túto robotu si však nezobral na starosti ani štát, ani cirkvi. A potom prijali nový zákon o financovaní cirkví tvrdiac, že odluka už nie je témou. Celé je to podvod a je čas postupovať tvrdšie a vymáhať si dodržiavanie ústavy a zákonov.

Veriaci by mali pochopiť, že odluka cirkvi od štátu nie je namierená proti veriacim. Práve naopak, vzťahy v tejto oblasti budú čistejšie a cirkev slobodnejšia. Keď sa odluku nebál prijať začiatkom roka 2014 ani najkatolíckejší štát Európy Poľsko, nemali by sme sa báť tohto kroku ani my. Odluka nie je okrajová záležitosť, ako to niektorí dezinterpretujú. Naopak, je to zásadný krok, pri ktorom ide o charakter nášho svetského štátu – tak, ako ho definuje článok 1 Ústavy SR. Naším nepriateľom nie je cirkev, ale klerikalizmus – zneužívanie cirkví na politické účely. Treba to ľuďom len vedieť vysvetliť. Keď poviete v oravskej krčme „odluka“, trikrát sa prežehnajú, lebo pán farár ich strašil, že nebudú môcť chodiť do kostola. Ale keď sa ich spýtate, či sú za to, aby sa cirkev plietla do politiky, 80 % (podľa prieskumu) vám povie, že to nechcú. Konkordát vyhovoval pri upevňovaní vlastnej moci všetkým doterajším premiérom a je najvyšší čas tento zväzok rozťať.

Zároveň však treba upozorniť, že jadrom problému nie je tých 50 miliónov na platy duchovných a administratívu. To z hľadiska štátneho rozpočtu nie je žiadna „enormná suma peňazí“, ako sa tvári poslanec za SaS Miroslav Žiak. Odluka má oveľa širší význam a jej snahou je zabrániť cirkvám zasahovať do záležitostí štátu, ako sa to deje dnes, keď si RKC nárokuje na pripomienkovanie zákonov a chce mať hlavné slovo vo vzdelávacej a zdravotníckej politike. Kľúčové je preto otvorenie tzv. Vatikánskych zmlúv, pri ktorých prvá Dzurindova vláda škandalózne odovzdala časť štátnej suverenity do rúk iného štátu a umožnila Vatikánu, aby zasahoval do systému nášho školstva, zdravotníctva, určoval naše sviatky a podobne. Nehanebné je to aj preto, že Slovenská republika nezískala touto zmluvou absolútne nič, je pre ňu maximálne nevýhodná. Neverím preto úprimnosti iniciatívy SaS. Oni túto tému už dvakrát potopili. Po prvý raz v Radičovej vláde, po druhý raz, keď sa jej vzdali v Programovom vyhlásení Matovičovej vlády. Tam bol priestor na silné slová, tu sa to skončí skôr ako sa to začne. Odmietnu to všetci, vrátane opozície.

Tridsať rokov nás politické špičky v tejto agende zavádzajú, tridsať rokov si túto otázku za sebou vláčime ako olovenú guľu. Podľa môjho názoru už nie je iný priestor ako ju vyriešiť než referendum. Tento nástroj často zneužívajú všelijaké prapodivné skupinky, ale práve táto situácia je na podobné riešenia ako stvorená. Toto sa už nedá pohnúť ďalej inak, vyskúšali sme všetky možnosti, klamú nás, zavádzajú a len idiot nevidí, že v skutočnosti žiadnu odluku nechcú.“