malinova

a musí po nich prísť manžel.

Len taká momentka z dnešného rána. Prišla som ráno do kabinetu a za tú chvíľu, čo som si robila čaj, vypočula som si, čo rozprávala jedna kolegyňa ďalším, čo zažila včera. Bola s malými dcérami školáčkami v obchode a opisovala ako spozorovala, že sa ju snaží niekto okradnúť. Keďže ma to nezaujímalo, ani som ju veľmi nepočúvala, nepochopila som kto, kde ako, lebo som nepočula začiatok. 

Počula som dobre len toto. Nakúpila s malými dcérami, vyšli pred obchod a tam zbadala tie rómske deti a bola presvedčená, že na nich čakajú, lebo sa za nimi pohli a bála sa ich. Tak sa rozhodla vrátiť s dcérami do obchodu a tam sa jej pýtali, či niečo zabudla. Tak im v obchode povedala, že sa bojí ísť von, lebo tam sú tie deti, čo tam stoja. Neviem, či ochrankár alebo kto im ponúkol, že môžu niekoho zavolať, ale ona zavolala manželovi, aby po nich prišiel do obchodu, lebo sa bojí ísť s dcérami domov. 

Táto žena je učiteľka, čiže je naučená zvládať rôzne situácie, keď sama má dozor aj na druhom stupni ZŠ, čo by sa ľudia aj čudovali, aké sú dnešné deti hlučné alebo vulgárne aj vedľa dospelých. Je to normálna odvážna žena, nie nejaká trasorítka.

No je normálne, aby sa nejaká žena bála ísť s deťmi z obchodu domov a volala manžela, aby po nich prišiel, lebo ona sa bojí rómskych detí?

Nie je to volička ĽSNS, ale Čaputovej, čiže rasizmus za tým nehľadajte. Bol to strach. A nebýva v oblasti pri nejakej osade alebo kde by bolo veľa Rómov.

A asi skôr vie odhadnúť, ktoré deti sa jej zdajú nebezpečné, keď celý život pracuje s deťmi a zvláda dozor aj pri deviatakoch, čo má dvakrát týždenne.

Takže len o tomto som chcela napísať, že nie je to v našej spoločnosti normálne, aby sa dospelý človek s deťmi bál detí.

Aj mne sa už stalo, že som sa bála detí. A má to logiku, prečo sa ešte viac bojíte detí než dospelého. U dospelého predpokladáte aspoň aký-taký rozum, že si uvedomuje, že na iných nemôže útočiť, lebo niečo by sa mu za to stalo. Ale dieťa si to neuvedomuje, je ešte hlúpe a skôr bude vystrájať tak, že na to ani vôbec nepomyslí, že by to nemalo robiť. Preto deti kľudne vykrikujú na zastávke a sú schopné skočiť do kohokoľvek. Napríklad búchajú po električke zvonku. Tiež si myslím, že sú schopné udrieť kohokoľvek, keby ich niekto napomenul alebo nejako na ne reagoval.

Raz sa mi pred rokmi stalo, že na mňa v centre mesta skočilo dieťa a vyrazilo mi zmrzlinu z ruky a potom ju zo zeme lízalo. A to som bola vtedy tehotná a tiež šla s deťmi. Takže, keď máte takéto zážitky, bojíte sa detí. Práve skôr detí, čo už vôbec nemajú rozum a pud sebazáchovy, že by si to nemohli alebo nemali dovoliť. Varovala by som preto tiež skôr pred deťmi, než pred dospelými, čo už aj vedia a uvedomujú si, čo robia.

Neočakávam, že to niekto bude riešiť, myslím v spoločnosti. Skôr očakávam, že tento môj článok budete chápať ako rasistický, lebo toto je taká téma, ktorú inak ani nechápete. Hoci zaujímavejšie je na nej to, prečo sa viac môžte báť detí v takých situáciách vulgárností alebo násilia búchania po niečom. Viem porovnať, že menej sa v električke bojím, keď tam vulgárne revú a búchajú po električke dospelí. Očakávam rozum, že si viac netrúfnu, ale deti túto poistku už nemajú.

Ale nie je normálne, že moja kolegyňa musela včera volať manžela, aby po nich prišiel do obchodu, lebo sa boja ísť domov.

Ja sa nebojím, nebývam v takej oblasti (ani ona a ten obchod v takej nebol). Keby som bývala, tak predám dom alebo byt hoci aj pod cenu, aby som v takej oblasti, v ktorej by som sa musela báť, nebývala. Ale celkom určite by som také deti ani slovkom nenapomenula a nikdy nenapomeniem. Ani keď búchali po električke, lebo potom sa už útok dá čakať. Tiež si myslím, že by následoval hromadný vulgárny útok, ktorý si nepotrebujem vypočuť a v prípade nahnevania detí sa dajú aj podľa mňa očakávať fyzické útoky aj detí na dospelých. 

A žijem v spoločnosti, ktorá to takto považuje za normálne, že to riešiť nebude a nevie. A keď o tom budem niekde hovoriť, môžem sa stretnúť pravdepodobne len s tým, že budem označená za rasistu. 

Keby nebolo toho včerajšieho obchodu, ani by som vám to nenapísala.

Toto nie je o Rómoch, ja každoročne mám v triede aj rómske deti a Rómku máme aj v rodine, čo sa k nám vydá a so svojou budúcou svokrou má krásny vzťah, aký by im mohli mnohí závidieť. Jedna moja žiačka Rómka dnes študuje na právnickej fakulte a moje žiačky Rómky mali čisté jednotky – tie predošlé, čo sú teraz na druhom stupni. Momentálne mám v triede dievčatko, ktoré doma zažíva násilie a práve dnes mi napísala: „Mam vas rada už sa navas tešim. Ste najlepšia keby som vás nemala cobisom robila. Vi ste mňa naučili všetko, pozrite sa na tú obalku a otvor te ju a uvidíte čotam je a prekvapite sa.“ Táto je ešte druháčka. Práve dnes som dostala od nej dva náramky, čo vyrobila sama. A ja už viem, čo jej dám ja a je to celkom nové a bude sa jej to veľmi páčiť.

Toto bolo o násilí, ktoré naša spoločnosť nerieši. 

A hlavne o tom, že prečo sa viac môžete bať aj ako dospelí práve detí a viac než dospelých. 

Možno vy by ste sa nebáli, keď ste muži a také deti by ste v takom prípade v bitke premohli. Ale verte mi, že ja sa nechcem biť s deťmi, lebo dieťa je skôr schopné zabiť alebo zmrzačiť človeka, keď nemá rozum, ale silu už má. 

.