Založ si blog

Vplyv socioekonomického statusu žiaka na jeho výkon je v Slovenskej republike signifikantne silnejší než v priemere krajín OECD

PISA 2018:

 

 

„Pomocou indexu ESCS, ktorý kvantifikuje kategorické údaje o socioekonomickom zázemí žiaka, môžeme odhadnúť jeho vplyv na výkon daného žiaka. V PISA 2018 pre krajiny OECD v priemere platí, že pri náraste indexu ESCS o 1 bod vzrastie výkon žiaka v čitateľskej gramotnosti o 37 bodov.

 

 

Znamená to, že ak má žiak lepšie socioekonomické zázemie (materiálno-ekonomické podmienky) je predpoklad, že dosiahne v testovaní lepší výsledok. Pre Slovenskú republiku platí, že pri náraste indexu ESCS o 1 bod vzrastie výkon žiaka v čitateľskej gramotnosti o 46 bodov.

 

Dennik N:

 

 

Ministerka našla vinníka – práve chudobných

Ministerka školstva, Martina Lubyová z SNS, včera vysvetľovala naše podpriemerné výsledky aj takto„Celonárodný priemer je ako keby „ťahaný dole“ skupinou detí, ktoré sú zo sociálne znevýhodneného prostredia, je to oveľa viac ako je priemer OECD.“

Mala lepšie vážiť slová. Je absolútne neprijateľné, aby v takejto situácii ukázala prstom na deti, zo zlého sociálno-ekonomického zázemia, ako keby nám len jednoducho kazili priemer.

Je pozitívne, že si uvedomuje, že náš systém nepodporuje inklúziu. Nie sme totiž schopní v jednej škole vzdelávať deti s rôznymi študijnými výsledkami.“

https://dennikn.sk/blog/1673695/vysledky-testovania-pisa-2018-predbehla-nas-ukrajina-aj-bielorusko/

 

„Aj v PISA 2018 je viditeľný výrazný podiel žiakov v rizikovej skupine. Percentuálny podiel slovenských 15-ročných žiakov, ktorí sa svojím skóre zaradili do rizikovej skupiny, zostal vo všetkých troch hlavných oblastiach na úrovni zistenej v roku 2015. Mierny pokles percentuálneho podielu žiakov v rizikovej skupine nie je štatisticky významný. Čitateľská gramotnosť – PISA 2018: 31,4 % žiakov, PISA 2015: 32,1 %. Matematická gramotnosť – PISA 2018: 25,1 % žiakov, PISA 2015: 27,7 %. Prírodovedná gramotnosť – PISA 2018: 29,2 % žiakov, PISA 2015: 30,7 %.

 

Približne 2/3 žiakov nematuritných odborov SOŠ sa nachádza v rizikovej skupine (v rámci všetkých oblastí).

 

str 31

Podiel žiakov SR v rizikovej skupine je v čitateľskej a prírodovednej gramotnosti v PISA 2018 štatisticky významne vyšší ako v priemere krajín OECD. V matematickej gramotnosti je tento podiel porovnateľný s priemerom krajín OECD. Čitateľská gramotnosť – SR: 31,4 % žiakov, OECD: 22,7 % žiakov, rozdiel 8,7 p. b. Matematická gramotnosť – SR: 25,1 % žiakov, OECD: 23,9 % žiakov. Prírodovedná gramotnosť – SR: 29,2 % žiakov, OECD: 21,9 % žiakov, rozdiel 7,3 p. b.

 

 

 

6. Vybrané faktory ovplyvňujúce výkon žiakov

 

 

6.1 Socioekonomické zázemie a jeho vplyv na výkon žiakov Socioekonomické zázemie žiakov je vyjadrené tzv. indexom sociálneho, ekonomického a kultúrneho statusu žiaka – ESCS. Index ESCS zohľadňuje informácie o zamestnaní rodičov žiaka, ich najvyššom dosiahnutom vzdelaní a o materiálnom vybavení domácnosti (vrátane dostupnosti učebných pomôcok, počtu kníh v domácnosti, miesta na učenie a podobne). Vplyv socioekonomického statusu na školský výkon žiakov je dobre opísaný jav – s vyšším socioekonomickým statusom sa spravidla spája lepšia školská úspešnosť (napr. White, 1982). Napriek tomu, že je tento vplyv všeobecne prítomný vo v&a uml;čšine vzdelávacích systémov, vysoká miera závislosti školského výkonu od socioekonomického statusu je neželaná – indikuje, že vzdelávací systém neposkytuje všetkým žiakom rovnaké príležitosti.

 

str 56

Pomocou indexu ESCS, ktorý kvantifikuje kategorické údaje o socioekonomickom zázemí žiaka, môžeme odhadnúť jeho vplyv na výkon daného žiaka. V PISA 2018 pre krajiny OECD v priemere platí, že pri náraste indexu ESCS o 1 bod vzrastie výkon žiaka v čitateľskej gramotnosti o 37 bodov.

 

 

Znamená to, že ak má žiak lepšie socioekonomické zázemie (materiálno-ekonomické podmienky) je predpoklad, že dosiahne v testovaní lepší výsledok. Pre Slovenskú republiku platí, že pri náraste indexu ESCS o 1 bod vzrastie výkon žiaka v čitateľskej gramotnosti o 46 bodov.

 

 

Ako je zrejmé, vplyv socioekonomického statusu žiaka na jeho výkon je v Slovenskej republike signifikantne silnejší než v priemere krajín OECD. V porovnaní s cyklom PISA 2009, kedy bola hlavnou doménou taktiež čitateľská gramotnosť (nárast indexu ESCS o 1 bod znamenal navýšenie skóre žiaka o 41 bodov), môžeme konštatovať, že vplyv ESCS je na Slovensku o niečo silnejší ako ten, ktorý bol zaznamenaný v roku 2009. Ako je zrejmé aj z nasledujúceho grafu, ESCS sa javí ako pomerne výrazný identifikovateľný prediktor výkonu žiaka v čitateľskej gramotnosti. Znamená to, že prostredie, v ktorom žiak vyrastá, pomerne významne predurčuje jeho úspech v škole. Na Slov ensku je možné indexom ESCS vysvetliť až 17,5 % rozptylu výkonu, v priemere krajín OECD je to približne 12,5 %. Pre porovnanie uvádzame aj údaj z roku 2009, kedy bolo možné indexom ESCS na Slovensku vysvetliť 15 % rozptylu výkonu 15-ročných žiakov v čitateľskej gramotnosti.“

 

https://www.nucem.sk/dl/4636/Narodna_sprava_PISA_2018.pdf

 

 

Je absolútne neprijateľné, aby v takejto situácii ukázala prstom na deti, zo zlého sociálno-ekonomického zázemia, ako keby nám len jednoducho kazili priemer.“

 

 

Podľa mňa je neprijateľné, aby sme nesmeli ani zopakovať výsledky PISA a čo je v správe, aby to náhodou neznelo, že sme tým poukázali na to, čo nám ten priemer kazí. 

Nám tento priemer skutočne a jednoducho kazí vplyv socioekonomického statusu žiaka na jeho výkon, ktorý je silnejší, než v priemere krajín OECD!

 

My preto budeme tajiť, že v rizikovej skupine sa nachádza 31 % žiakov, aby sme na nich náhodou nepoukázali?

 

To znamená, že Lubyová označila ako vinníkov tie deti a ich rodičov?

 

 

1. Skolsky system je zly a v skutocnosti neumoznuje ucitelom vzdelavat tak, ako by mali. Mozu za to ucitelia, co su len pesiaci tohto zleho skolskeho systemu?

2. Predchadzajuca reforma narobila viac skody, nez uzitku, na co mnohi uz v 2008 upozornovali a neboli vypocuti. Mozu za to ucitelia, ked neboli vypocuti?

3. Deti z chudobných rodín majú všade vo svete horšie výsledky, ibaže u nás sa tá priepasť zväčšuje – výsledky našich detí z chudobných rodín sa zhoršujú a menia priemer vysledkov. Mozu za toto ucitelia?

4. Slaba predskolska priprava oproti vysledkom v inych krajinach. V priemere krajín EÚ/OECD platí, že čím má žiak pri nástupe do 1. ročníka ZŠ lepšie matematické zručnosti, tým dosahuje vyšší výkon. Mozu za toto ucitelia?

 

 

Je to ako by ste u nas porovnavali skoly, ktore sa porovnat tak lahko nedaju, ale v ramci tychto priemerov to kazdemu unika, ze porovnat nedaju. Porovnat sa daju skoly so ziakmi v rovnakych podmienkach!  Z tohto dovodu sa u nas neporovnavaju vysledky prestiznych skol so ziakmi s dobrymi zdrojmi, so skolami, kde ziaci ziju v rodinach v socialnej nudzi. V tom pripade porovnavajte len ziakov s rovnakymi podmienkami.

Rovnake zdroje a podmienky to su:

zamestnanie rodicov, vzdelanie rodicov, vlastna izba, internetove pripojenie, pocet detskych knih v domacnosti, pocet knih v domacnosti.

Dnes niektore deti nepoznaju ani rozpravku Janko Hrasko, lebo rodicia im ani nerozpravali, ani necitali rozpravky, nemaju doma detske rozpravkove knizky, rodicia im nikdy nespievali. Poznaju len rozpravky, co videli v televizii. Myslite si, ze skola to detom z takych rodin vynahradi? A ze sa to neodrazi na ich schopnosti riesit akekolvek ulohy?

To ja neobvinujem len rodicov, lebo coraz viac rodin patri medzi chudobne rodiny, ktore ledva ziju. Ked sme mali to „lepsie skolstvo“, zilo aj vtedy tolko rodin v strese, ci preziju? Kolko vtedy stali detske knihy? Kolko teraz maju matky casu venovat sa detom?

Nehovoriac o tom, aka je predskolska priprava v inych statoch, co sa ukazalo ako vyznamny rozdiel v neskor dosiahnutych vysledkoch v skole.

 

Medzinárodná štúdia v prípade Slovenska upozorňuje však aj na iný problém – čoraz väčší vplyv zázemia žiakov na ich výkon v škole. Testovaní žiaci totiž vypĺňali aj dotazník o tom, čo robia ich rodičia, aké majú vzdelanie a aké je vybavenie domácnosti. Ukázalo sa, že vplyv sociálnoekono­mického zázemia žiakov je vyšší ako pred troma rokmi a dokonca jeden z najvyšších spomedzi krajín OECD. &bd quo;Slovenský školský systém nedokáže zmierňovať rozdiely medzi žiakmi podmienené ich sociálnym a ekonomickým zázemím,“ uzatvára správa.

Deti z chudobných rodín majú všade vo svete horšie výsledky, ibaže u nás sa tá priepasť zväčšuje.

 

Rôzne medzinárodné výskumy ukazujú na silnú spojitosť medzi výkonom žiaka a jeho rodinným zázemím. V štúdii TIMSS sa tento vzťah opisuje prostredníctvom indexu Zdroje domáceho prostredia11 (SEI – socioekonomický index), ktorý popisuje sociálny, ekonomický a kultúrny kapitál rodiny. Pre tento index bola vypracovaná škála, na základe ktorej vznikli tri kateg&oacu te;rie indexu – veľa zdrojov, priemerne zdrojov, málo zdrojov12. Vo všetkých krajinách bol zistený veľký rozdiel vo výkone žiakov v jednotlivých kategóriách indexu.

 

 

Preskúmajte si vlastnú čitateľskú gramotnosť, či si nemyslíte, že priemer nám to jednoducho kazí. Ale keďže liberáli sa boja, že týmto poukázaním na deti v rizikových skupinách sa poukazuje aj na problém vzdelávania rómskych detí, volajú po politickej korektnosti, aby sme to nikde nespomínali a tým zachádzajú do svojich extrémov, keď kvôli rasizmu odmietajú riešiť násilie na ženách alebo akékoľvek problémy, kde sa vyskytujú aj menšiny našej spoločnosti, čo sa vyskytujú všade.

A to už je extrémizmom liberálov, že preto a týmto odmietajú riešiť rôzne problémy v spoločnosti, o ktorých sa podľa nich nesmie hovoriť, aby to neublížilo žiadnym skupinám. Presne takto vzniká ich zatváranie očí pred rôznymi problémami. Pritom v rizikovej skupine nie sú predsa len rómske deti. Nemáme ich 30 %!

A chcú tvrdiť, že v iných štátoch majú v rizikových skupinách preto menej detí, lebo tam to vyriešila inklúzia?

Rizikové skupiny detí sa riešia len inklúziou? Učitelia im dokážu v tých iných štátoch nahradiť domáce zázemie?

 

Aj takto liberáli podporujú liberálny extrémizmus, lebo čokoľvek, pred čím si ľudia zatvárajú oči, vzbudzuje ich nevôľu a dáva im argumenty, že liberáli problémy neriešia, ale zhoršujú! A to práve tým, že zavádzajú nové tabuizované témy!

Alebo riešia problémy opäť tabuizovaním zas iných tém, ktoré sa vždy budú dotýkať všetkých skupín.

 

Jediná schodná cesta je odtabuizovanie všetkých tém a odborné diskusie k nim. Inak robíte tie isté chyby, aké kritizujete u svojich protivníkov – tabuizovanie akýchkoľvek tém.

 

Len neschopní ľudia riešia čokoľvek tabuizovaním tém a cestou, že keď niečo neviem riešiť, budem zakazovať o tom hovoriť a budem vyhlasovať, že táto téma neexistuje alebo je neopodstatnená. Prípadne obviňovať tých, ktorí o nej hovoria, čo vedome nechali len na živelnosť v tých témach bez odborných diskusií k nim.

 

V čom sa potom líšite od konzervatívcov a ich tabuizovaných tém, ktoré vám už tým vadia?

 

 

Vždy je dôsledkom, že tabuizované témy riešia ľudia živelne a potom vedú len k extrémizmu!

Presne takto sa aj liberáli podieľajú na extrémizme, ktorý zas takto roztáčajú!

 

 

 

 

.

VYKRÚŽKUJ SI PODOBU SMERU – najväčší oblb Smeru a oligarchov

19.01.2020

Blaha 18.1. "TOTO JE ROZHODUJÚCE - AK TO NEDÁŠ FICOVI, ALE KOTLEBOVI, V SKUTOČNOSTI POMÁHAŠ KISKOVI Ľudia musia pochopiť, že ĽS NS im nemá ako pomôcť, aj keby neboli fašisti. Budú sedieť viac »

Chcem vás upozorniť na jeden predvolebný podvod z roku 2016, ktorý teraz ide zopakovať iná strana

17.01.2020

V roku 2016 sa SaS začala deliť na progresívcov slniečkárov a Sulíka, ktorý bol proti kvótam a servilnosti voči EÚ. Dnes je presne tento istý problém v Smere, kde Smer sa začal deliť na pomáhačov viac »

Ako zachrániť základné ľudské práva v Európe

15.01.2020

Ziolkovský: "Kresťanské argumenty k téme človeka majú rovnocenné miesto vo verejnom diskurze,“ dodal na záver." Také isté ako moslimské alebo inej viery alebo ateistické. Európa už viac »

jadrova elektraren mochovce

Slováci chcú znížiť emisie cez jadro, Rakúšania ho chcú vygumovať

19.01.2020 13:21

Slovensko si nevie predstaviť, že by ciele v oblasti klímy splnilo bez využívania jadrovej energie. Rakúsko chce byť čisto zelené skôr ako ostatní.

Dukla, oslavy 75. vyrocia bojov Dukla, Zuzana čaputová

Čaputová: Fašizmus pestuje v ľuďoch hnev a pohŕdanie inými

19.01.2020 13:00

Prezidentka to skonštatovala počas spomienkového podujatia pri príležitosti 75. výročia vypálenia obcí Ostrý Grúň a Kľak nacistickými jednotkami.

boris kollár miroslav beblavý

Kollár má podmienky pre vstup do koalície. Beblavý chce prioritne celkovú zmenu

19.01.2020 12:29

V relácii televízie TA3 V politike diskutovali líder hnutia Sme rodina Boris Kollár a predseda PS/Spolu Miroslav Beblavý.

Libanon Protest demonštranti oheň bejrút

Protivládne protesty si v Bejrúte vyžiadali viac ako 220 zranených

19.01.2020 12:08

Protivládne demonštrácie, ktoré vyvolala jedna z najhorších ekonomických kríz v krajine, začali v polovici októbra.