Náhodou som natrafila na diskusiu „Liberáli a tí druhí“ v rámci Hanusových dní. Keďže som od nej očakávala vyššiu úroveň, než bežne diskusie na túto tému na sociálnych sieťach, tak ma zaujímalo, ako si to budú inteligentnejšie obhajovať okrem vzájomných urážok, ako sme zo sociálnych sietí zvyknutí.

Takže sa zišli štyria inteligentní diskutéri a dvaja predstavovali konzervatívcov a dvaja liberálov, z ktorých jeden bol praktizujúci kresťan. To sú presne diskusie, aké nám chýbajú, hoci na záver vyjadrili dúfanie, že liberáli a konzervatívci dokážu spolupracovať.

To nejako nevidno, keďže sa tieto dve skupiny na sociálnych sieťach skôr vzájomne urážajú. No tentokrát môžete v spomínanej diskusii sledovať, ako by to vyzeralo, keby spolu miesto vzájomného urážania sa, spolu diskutovali. Volá sa to aj

„Diskusia dvoch svetov, ktoré rozdeľujú Slovensko.“

Odmyslite si, kto konkrétne tam diskutuje, keď ich poznáte a zaoberajte sa len obsahom argumentov, ktoré si vymenili.

Konzervatívci vytkli liberálom, že nie je pravdou, že liberáli nechcú určovať svoje pravidlá hry, hoci sa tvária, že nechcú a ešte im vytkli, že nemajú a nepresadzujú žiadne hodnoty, keďže bránia slobodu alebo rovnoprávnosť pre čokoľvek.

Liberáli sa bránili, že pravidla hry, ktoré ti neprikazujú, čo presne máš robiť, nie sú takými obmedzujúcimi pravidlami, ako keď určíš pravidlá len z pohľadu jednej skupiny. A ďalej sa bránili, že presadzujú hodnoty, ktorými je práve tá rovnoprávnosť a sloboda k rovnoprávnosti. Podľa nich sloboda neznamená, že tým podporuješ trestnú činnosť.

K tomuto si myslím, že keď pravidlá určuje jedna náboženská skupina, tak sú obmedzujúce pre iné náboženské skupiny a ateistov. Navyše štáty sa nemajú viazať na náboženstvá, čo znamená, že na pravidlá, ktoré určuje len jedna náboženská skupina.

Tiež si myslím, že musia platiť pravidlá, ktoré neumožňujú rozhodovanie náboženských skupín o iných a že to nie je obmedzovanie tých náboženských skupín, ale predchádzanie konfliktom medzi náboženskými skupinami a medzi náboženskými skupinami a ateistami.

Konzervatívci sa odvolávali na to, že človek ako spoločenská bytosť potrebuje usmerňovanie spoločnosti, ako by mal žiť, aby bol šťastným človekom a toto pre nich liberáli nenapĺňajú, keď podľa nich nechcú ľudí takto usmerňovať, ale obhajujú podľa nich – nech si robia čokoľvek.

Liberáli sa bránili, že to neznamená, že si môžu robiť čokoľvek, lebo predsa neschvaľujú trestnú činnosť, len bránia osobné predstavy ľudí o ich živote, ako chcú žiť. Napríklad, keď sa rozhodnú rozviesť alebo žiť s partnerom rovnakého pohlavia.

Konzervatívcom sa nepáčilo, že štát a spoločnosť neusmerňuje ľudí v tom, že najšťastnejší budú, keď budú žiť v úplných rodinách a s partnerom opačného pohlavia. Toto by podľa nich mala spoločnosť zvýhodňovať a za ten najlepší model – hodnotu, ktorú by mala spoločnosť presadzovať, považovali cnosť. Pod tým asi v týchto prípadoch rozumeli vernosť partnerovi a nepraktizovanie homosexuality.

Liberáli poukázali zas na to, že finančným uprednostňovaním úplných rodín by trpeli osamelé matky, ktoré v minulosti boli prežitím závislé na manželoch a to aj pri domácom násilí. A taktiež spomínali, že v prípade homosexuálov by to potom boli občania druhej kategórie.

K tomuto sa konzervatívci nevyjadrili, prečo by im nevadilo, keby ženy boli opäť závislejšie na mužoch a to aj v prípadoch domáceho násilia a prečo by im nevadilo, keby spoločnosť vyčleňovala homosexuálov ako občanov druhej kategórie.

Liberál sa spýtal, či chcú ísť cestou tlačenia žien k múru, aby museli ísť chudobné ženy po žobraní, keby sa chceli rozviesť. Že liberáli takto ženy k múru tlačiť nechcú.

Tu a veľmi prekvapujúco, prirovnal toto konzervatívec ku korupcii v štáte. „Prečo korupciu neakceptujeme?“

Aj mne skoro spadla sánka, že rozvádzajúce sa ženy prirovnal vlastne k páchaniu korupcie. Ako keby sa rozvádzajúca žena, čo rozviesť sa s ňou mohol aj muž, dopustila niečoho zlého, čo je také zlé ako kradnutie a trestná činnosť.

Liberál na to zareagoval: „To vážne chceme rozvod žien prirovnať ku korupcii?

Konzervatívcovi povedal, že takto len chcú, aby sa nemohli rozvádzať.

Konzervatívci bránili predstavu, že štát a spoločnosť by nám mala pomáhať (a teda určovať), ako by sme mali žiť, v čom by najväčšou hodnotou mala byť cnosť. Ako slobodu jeden z nich uviedol napríklad výber, či pôjdete čítať knihu alebo robiť niečo iné.

Liberáli pod tým niečim iným vidia aj slobodu rozviesť sa bez nátlaku, či prežijete alebo vzťah s človekom, ktorý vám katolíci ani moslimovia neschvália.

Aká je predstava úplného človeka u konzervatívcov?

Šťastie, že žije cnostný život, nezotročuje ho ich strach, ale každý môže mať o tom inú predstavu.

Tu ja musím dodať, že cnostný život podľa ich (náboženských) predstáv, lebo cnostný život môžu viesť aj ľudia, čo sa rozviedli alebo majú partnera rovnakého pohlavia. Naopak aj nectnostný život môžu viesť aj ľudia, čo sa nerozviedli, keďže nielen to je určujúce pre cnostný život.

Cnosť môžeme chápať ako schopnosť človeka rozlíšiť dobro od zla, čo sú a najmä podľa náboženských predstáv veľmi relatívne pojmy. Čo je pre jednu náboženskú skupinu len menším zlom, po ktorom si človek nezaslúži smrť, pre inú skupinu je hodné trestu smrti. A čo pre niektorú skupinu vôbec nie je zlom (konzumácia mäsa alebo určitého druhu), je pre inú skupinu závažným zlom.

Aj keby sme vôbec nebrali do úvahy náboženstvá, štáty sa (akože) neviažu na náboženstvá a aj tak majú svoje právne systémy, čo je zlom pre spoločnosť – terorizmus, vraždy, znásilnenia, fyzické napadnutia, korupcie, krádeže, krivé obvinenia…

Chcú konzervatívci tvrdiť, že bez náboženských predstáv by už neexistovali žiadne hranice slobody?

Veď aj štáty, ktoré sa neviažu na náboženstvá, majú spoločenskú morálku, kde ako spoločnosť presadzujú výchovu rozlišovania dobra od zla, ale nie podľa náboženských predstáv aj keď tieto hodnoty vznikali pri a zdôrazňujem slovo PRI náboženstvách. Náboženstvá predsa ľuďmi aj manipulovali, ako dodnes aj manipulujú (čo vidíme hlavne pri terorizme) a to rozhodne nebolo a nie je dobro! Takže popri náboženstvách vznikali civilizovanejšie spoločnosti, ktoré pomáhali vytvárať práve aj slobodomyseľnejší ľudia. A to slobodomyseľnejší nie pre zločiny, ale ľudskú rovnoprávnosť.

Z publika zaznela otázka:

„Prečo treba meniť zaužívané veci?“

Liberál – zaužívané bolo aj otrokárstvo alebo že ženy nevolili.

Tu by som chcela zdôrazniť, že extrémizmus súčasných liberálov je napríklad v tom, keď extrémistickí liberáli bojujú napríklad proti tomu, že o rasizme k belochom sa nemá hovoriť alebo písať. To je zas opačný extrémizmus!

Ďalšia otázka z publika bola napríklad:

„Kto je normotvorca, kde je tá hranica a kto to určí?

Na to som tam odpoveď nepočula, preto ju napíšem sama. Hranice už teraz majú ľudia v právnych štátoch a v spoločenskej morálke aj bez náboženstiev. Alebo chceme povedať, že keby zo sveta zmizli veriaci, ateisti by si právne štáty a spoločenskú morálku už zrušili?

Kde sa vo veriacich berie to presvedčenie, že zaručene sú lepší ľudia než ateisti? A ktorí veriaci? Však už pri tejto hádke by sa aj vraždili, že ktorí sú tí lepší.

Liberál povedal:

„Vy ste tí, ktorí by najradšej do ústavy napísali….“ a nedopovedal.

Konzervatívec sa bránil:

„To z kade máš, to je mýtus!“

Takže povedzme si, ktorí z nich by čo najradšej do ústavy napísali a chceli to vnucovať iným.

Konzervatívci by chceli zmeniť terajšie zákony na zákaz potratov a liberáli by najradšej napísali do ústavy, že aj homosexuáli sa môžu sobášiť.

A nič z toho nie je pre náš štát také rozhodujúce pre našu suverenitu, ako keď nám liberáli spolu s konzervatívcami schvália federalizáciu a federalizáciu dlhov EÚ a vojenské základne a spolu budú držať aj pri označovaní Ruska ako najväčšej hrozby alebo pri sankciách a vojenskej expanzii a zbrojení.

No naši ľudia budú miesto najkľúčovejších tém riešiť donucovanie žien k adopciám a strach, že prestanú existovať rodiny s matkou a otcom.

Takých ľudí už môžu ľahko liberáli spolu s konzervatívcami ovládnuť, keď všetko zavedú a aj totalitu, pokiaľ ľudia budú riešiť ženy vrahyne a holé zadky na verejnosti, čo holé zadky denne v novinách im už nevadia.

Potrebujú rozvadených ľudí a nejednotných. Na to sa použijú ženy vrahyne a 4% homosexuálov. Keď stále nestačí, tak aj migranti, až pokým nebudú nenávistné prejavy a občianske vojny. Keď sa budú medzi sebou už aj vraždiť, totalitu si sami vypýtajú, aby každého kontrolovali!

Takže pracujú na tom usilovne ďalej.

Kde by bol zdravý stred aj v menej kľúčových témach:

Keby aj liberáli neboli extrémistickí, viedli by sa spoločenské diskusie vo všetkých médiách k týmto témam od odborníkov. Na sociálnych sieťach by sa nemohli vzájomne slovne a radikálne hlušiť laici k týmto témam, keby argumenty z obidvoch strán mohli zaznievať v médiách a od odborníkov z obidvoch strán.

To, že sa tak nedeje, to znamená, že našej spoločnosti a ľuďom, čo ju riadia, vyhovuje, že tieto témy sa môžu zneužívať na rozhádanie občanov a na predvolebné témy! Čiže tieto témy sú pre nich len predvolebnými zbraňami. Im vyhovuje, že sa nič z toho naozaj nerieši, ale používa na roztáčanie extrémizmu!

Neverte tomu, že tieto témy by sa nedali riešiť a vyriešiť, keby sa vôbec riešili!

Ale kde k tomu máte spoločné diskusie, kde to niekto aj rieši okrem jednostranných obvinení a urážok na dvoch stranách barikády?

V parlamente to tiež neriešia a aj tam im to slúži len na možnosť vzájomného urážania a roztáčania predvolebného boja.

Za toto môžu politici a ľudia, čo túto spoločnosť ovládajú, lebo v ich moci je uskutočniť také odborné diskusie a nie jednostranné!

Ale keď raz nemajú záujem, pre občanov sú len príkladom, ako sa má vadiť a rozoštávať celá spoločnosť po ich vzore.

Keby ju nemali rozoštvanú, tak niektorí z nás by v strachu nevolili jedných a iní z nás opačných. Hrozilo by, že by sme ich bez strachu potom vôbec nevolili!

Preto nám oligarchovia pripravili tieto primitívne kohútie zápasy, že sa budú len urážať a vy máte uveriť, že inak to nejde a nešlo by.

Tí druhí sme my všetci. Spoločne sme pre nich občanmi druhej kategórie. Takže tu funguje – Oligarchovia a tí druhí!

Liberáli a tí druhí

Dúfajú, že bude pokračovať a nepokračujú.

V skutočnosti pokračujú len v rozoštvávaní!

.