A nás, chudákov, napokon aj tak nemá kto brániť

3. januára 2019 14:15, Prečítané 4 634x, malinova, Nezaradené

Ja fakt neviem, prečo sme vstúpili do NATO, načo nám to vlastne je, keď dnes píšu:

„Po 13 rokoch profesionálnej armády a po 26 rokoch nezávislej Slovenskej republiky máme armádu v takom stave, že tam nikto nechce ísť. Po troch rokoch vo vedení obrany nominantmi SNS dospeli k záveru, že nevedia, ako zatraktívniť profesiu vojakov a vojačiek, tak zvažujú možnosť povinnej vojenskej služby. Jednou vetou – nechceš ísť do profesionálnej armády, tak ťa donútime,“ konštatoval Juraj Krúpa zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku.“

Boli toto klamstvá?

Čo sme získali vstupom do NATO?

Nie sme odkázaní sami na seba!

Pristúpením k Washingtonskej zmluve dostala Slovenská republika bezpečnostné garancie prameniace z článku 5 tejto zmluvy, podľa ktorej sa ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým krajinám NATO bude považovať za útok proti všetkým.

Profesionalizácia armády

Keďže sa už Slovensko nemusí pri zaistení svojej bezpečnosti spoliehať samo na seba, mohlo si dovoliť znížiť početný stav svojich ozbrojených síl a odbremeniť tak ekonomiku. V roku 2006 došlo k zrušeniu povinnej vojenskej služby (povinných vojenských odvodov) a prechodu na menšiu a kvalitnejšiu profesionálnu armádu.

Takže zo súčasných diskusií vidím, že boli to klamstvá. A nás, chudákov, napokon aj tak nemá kto brániť.

Chmelár:

Fakty sú také, že štáty NATO dnes vynakladajú na zbrojenie približne dve tretiny celosvetových výdavkov. Rusko začalo v posledných rokoch výdatnejšie zbrojiť, ale stále je to len päť percent. V konvenčnej vojne by proti takejto presile Rusko nemalo šancu, v nekonvenčnej by nemal šancu nikto. Tak o čom sa tu bavíme? Na druhej strane, Severoatlantická aliancia je jediná medzinárodná organizácia, v ktorej nie je verejnosť citlivá na plytvanie. Výstavba nového sídla NATO sa tak predražila, že členské štáty si museli priplatiť milióny eur. NATO začalo výraznejšie tlačiť na zvyšovanie rozpočtu obrany svojich členov od začiatku roka 2010, keď sa pakt dostal do problémov spôsobených nadmernými výdavkami na nezmyselnú vojnu v Afganistane. A tak na jednej strane politici pateticky presviedčajú verejnosť, že nám chýbajú peniaze na modernizáciu armády, na strane druhej sme pomáhali budovať afganskú armádu, ktorá je vďaka týmto financiám modernejšia než tá naša. Kŕmime zbrojárske firmy bez toho, aby sme vyhodnocovali, aký to bude mať pre našu bezpečnosť reálny efekt. Diskusiu, ktorá sa u nás o bezpečnosti vedie, neurčujú odborníci zameraní na mierové riešenie a zlepšovanie vzťah ov medzi národmi, ale zbrojárenskí lobisti. Tí považujú za mantru akékoľvek diskusie na túto tému naše „záväzky“ prispievať na obranu NATO vojenskými výdavkami vo výške dvoch percent HDP. Neviem, či si väčšina ľudí uvedomuje, aké sú to obrovské peniaze. V rozpore s tým, čo tvrdili obhajcovia Severoatlantickej aliancie, aliančná obrana nie je lacnejšia – väčšina neutrálnych štátov dnes dáva na obranu menej ako najslabšie články NATO. Dve percentá HDP sú podľa mnohých odborníkov samoúčelnou hranicou militarizmu, ale my sa k tomuto záväzku naďalej hlásime. Americkí spojenci nás často vy dierajú tým, že ich podiel na vojenských výdavkoch členských štátov NATO sa neustále zvyšuje. Lenže to je veľmi demagogicky postavený argument. My predsa nie sme a nemôžeme niesť zodpovednosť za americké vojnové dobrodružstvá a prispôsobovať im vlastné výdavky. Svojim americkým priateľom môžeme poradiť len to, aby neviedli toľko nezmyselných vojen. A ich výdavky budú nižšie. Naše bezpečnostné priority musia byť formulované inak.

https://www.parlamentnelisty.sk/arena/rozhovory/Musim-sa-smiat-Eduard-Chmelar-trochu-inak-o-Albrightovej-NATO-Putinovi-zbrojeni-Merkelovej-O-vsetkom-co-hybe-svetom-267270

Môžte mi povedať načo, keď napokon sme aj tak chudáci a nemá nás kto brániť?

Slovensko musí na výstavbu novej budovy NATO prispieť ešte 3,5 milióna

„Na výstavbu nového sídla NATO v Bruseli musí Slovensko prispieť sumou ešte takmer tri a pol milióna eur. Z celkovej čiastky 10,7 mil. eur, ktorými Slovensko výstavbu financuje, už štát zaplatil zhruba 7,2 mil. eur, informoval tlačový odbor ministerstva zahraničných vecí. Zvyšné peniaze sa budú NATO vyplácať do roku 2017.“

https://www.topky.sk/cl/10/1419461/Slovensko-musi-na-vystavbu-novej-budovy-NATO-prispiet-este-3-5-miliona

Vidíte, máme za to budovu! A keď to bolo také dôležité, tam to máte. Z tej budovy nám teda prídu pomôcť tí, ktorých sme tak draho zmodernizovali. Takže nešírte ani vy hoaxy, že nás niekto ohrozuje. To väčšinou my pripievame k ohrozovaniu iných.

Chmelár:

„V prvom rade treba povedať, že našinec si podobnú situáciu ani len nevie predstaviť, a to napriek tomu, že vo svete existuje 28 krajín, ktoré nemajú armádu. Najznámejší je prípad Kostariky. Tento stredoamerický štát s počtom obyvateľov porovnateľných so Slovenskom zrušil armádu v máji 1948 po krvavej občianskej vojne, čo následne potvrdil aj v zmenenej ústave. Ušetrené peniaze sa použili na vzdelanie, všeobecnú zdravotnú starostlivosť a životné prostredie. Vďaka tomu zaznamenala táto krajina obrovský pokrok.Dnes je v nej druhá najvyššia miera gramotnosti spomedzi všetkých latinskoamerických štátov, priemerná dĺžka života sa vyšplhala na viac ako 78 rokov, v počte počítačov zaujala tretiu priečku spomedzi krajín Latinskej Ameriky, dosiahla stopercentné zabezpečenie pitnej vody, elektriny a sociálnych benefitov, má najzachovalejší ekosystém na západnej pologuli. Viac ako 90 percent jej energie pochádza z obnoviteľných zdrojov. Kostarika sa stala prvou rozvojovou krajinou, ktorá oficiálne vyhlásila cieľ stať sa do roku 2021 uhlíkovo neutrálnou (dosahuje to aj masovou výsadbou stromov – oproti roku 1980, keď tvorili stromy len okolo 20 percent krajiny, je dnes zalesnená viac ako polovica územia). Dnes má povesť jedného z najšťastnejších a najzelenších štátov na svete. Ako jediná z rozv ojových krajín sa pravidelne objavuje na vrchole alebo blízko vrcholu medzinárodných rebríčkov. Environmental Performance Index jej v roku 2010 udelil tretie miesto na svete – predbehli ju len Island a Švajčiarsko. Kostarika nemá nepriateľov, vďaka čomu je tu hrozba terorizmu minimálna a naopak, krajina sa teší zvýšenému prílivu zahraničných investícií. Bývalý kostarický prezident a nositeľ Nobelovej ceny za mier Oscar Arias Sanchez poukázal na to, že keby mala Kostarika armádu v roku 1980, takmer určite by sa stala tým, čím bol Honduras – militarizovanou základňou v boji USA proti nikaragujskej vláde.Vyzbrojená Kostarika by sa nevyhla osudu svojich susedov – prehlbovaniu chudoby, zahraničným vojensk&y acute;m intervenciám, devastácii životného prostredia. Namiesto toho zaznamenala búrlivý rozvoj a zohrala úlohu regionálneho lídra v demilitarizácii. Obklopená nestabilnými agresívnymi štátmi sa stala uznávaným mierotvorcom v oblasti a ukazovala cestu bojujúcim susedom, ako sa dá žiť pokojne a bez strachu. Dokázala dokonca presvedčiť aj niekoľko ďalších krajín, aby sa vzdali stálych armád, napríklad Panamu.“

http://edochmelar.sk/zrusme-armadu/

Asi sa jej politici hlavne nepotrebovali na zbrojení priživovať!

Podľa Andreja Danka bolo zrušenie tejto povinnosti nešťastím. „Asi prichádza čas a budeme sa musieť o tom baviť, že tri mesiace 18-ročnému chlapcovi na vojne pomôžu,“ konštatoval predseda parlamentu a SNS.

Prosím, keď vystúpime z NATO, potom môžme diskutovať o tom, ako budeme riešiť našu obranu, lebo aj na budovy v NATO, aj na cudzie armády, aj na vlastnú ako keby spoločná neexistovala a žiadne NATO, nemáme. To si len Danko myslí, že daňoví poplatníci všetko unesú, aj jeho nápady so stíhačkami, aj jeho ďalšie nápady, na ktorých sa on len priživí, aj keď ho ospravedlňujú, že to len musí on platiť výpalné. Slovensku by jednoznačne prospelo, keby sa Danka a zbrojárskych lobistov zbavilo. A je to fakt ešte drzosť, že to prišlo od takého teoretického kapitána.

ROVNAKÝ METER NA VOJNOVÝ STAV

„Branná povinnosť však ostala v platnosti a každý muž po prvom dni v roku dovŕšenia 19. roka života je zaradený do národnej registrácie, v prípade vojnového konfliktu bude odvedený.„

Chcem vyjadriť veľké poľutovanie nad tým, že je čo je propagované pre Afričanov, nie je dovolené a tolerované napríklad Slovákom.

Tri roky čítam o tom, že keď sa Afričanovi nepáči vo svojej krajine, lebo je tam ohrozovaný vojnou, tak má ujsť a dostane pomoc. Prečo sa takáto pomoc nepropaguje aj pre Slovákov? Slováci už nikde na svete nie sú doma a ich niekto bude ešte násilím držať v tomto štáte, keď tu bude vojna?

Majte na to láskavo rovnaký meter a nerobte rozdiely medzi ľuďmi, že niektorým patrí celá zemeguľa a všade sú doma a akurát Slováci už nikde inde nie sú doma a sú povinní nielen zostať v štáte, kde je vojna, ale ešte ich budú prenasledovať, že musia bojovať!

Zamyslite sa nad vlastnými klamstvami o ľudskej rovnoprávnosti ľudí! Ja som nikdy nikde nepovedala ani len jednu vetu, že by ktorýkoľvek človek nemohol pred vojnou ujsť. Nikdy by som nikoho nenútila, aby bol povinný ísť niekoho zabíjať, keď sa pre obranu akéhokoľvek územia nerozhodne sám. A nerobím v tom rozdiel ani ku Slovákom. Ako stále opakujem, stačí, keby ľudia nerobili rozdiely medzi ľuďmi a nemali dvojaké metre na úplne rovnaké situácie. A ďakujem v mene všetkých slovenských matiek za novoročný darček v podobe povinnej základnej vojenskej služby pre ich synov. Mohli ste povedať dopredu, že aj to bude len veľmi krátkodobý darček, iste by to ešte viac zvýšilo pôrodnosť!

Zvýšime prídavky o 4 eurá, ale budeme si nárokovať na jeho život! Inak, nech sa o seba postará sám, len keby sme potrebovali niekoho obetovať kvôli ropovodu a našim ziskom.

To bude pravdepodobne udalosť tohto roka, keď nám nepripravíte rovno aj vojnu.