malinova

Narodila som sa ako dieťa slobodnej matky. Nemala na svete nikoho iného, než mňa a preto som jej bola náhradou za úplne celý svet. Bola som jej náhradou za rodičov, ktorých mala ďaleko a s ktorými nikdy nemala nejaký úzky vzťah, bola som jej náhradou za sestry, ktoré mali v živote iné hodnoty, než ona, bola som jej náhradou za lásku, rodinu, partnera, pomoc. V podstate bola veľmi tvrdohlavá a žila si niekde ďaleko svojským životom, ktorého centrom za celú rodinu som sa stala ja. Málokto má preto so svojim rodičom tak úzky vzťah, aký sme mali my dve.

Mnoho detí sa aj skoro osamostatní a žije si väčšiu časť života už v svojej rodine, ale my dve sme boli spolu už celý jej život, pretože aj keď som si založila rodinu a mala tri deti, vždy s nami celý život bývala a bola som s ňou každý deň nášho života – 40 rokov. Viete si vôbec tak úzky vzťah s rodičom predstaviť?

V detstve mi ju všetky kamarátky a sesternice závideli, pretože iste bola originálnejším človekom, než ja. Každý sa s ňou chcel rozprávať, ešte aj pre moje kamarátky bolo vzácnejšie rozprávať sa s mojou mamou, ako so mnou. V detskej izbe som mnohokrát sedela sama a čakala, kedy sa už vyrozprávajú a budeme sa hrať. Každý sa s ňou chcel radiť, rozprávať o knihách, o básňach, o maľbách, o ručných prácach, lebo ešte aj v tom bola výnimočná ako dokázala štrikovať, paličkovať, vymýšľať nové návrhy šiat. Asi najviac by sa zrealizovala ako módna návrhárka so svojím estetickým cítením, ale učila psychológiu na vysokej škole a z toho najradšej dejiny umenia. Mali sme knihy všade, kde iní ľudia mali aj iné veci, aj v skriniach, aj v botníku. Pre mňa to tým pádom nič vzácne nebolo a raz som sa vraj vrátila z nejakej návštevy s tým: Mami, tam bolo krásne, tam nemali ani jednu knihu, ale voľné poličky len s jednou vázou.

Milovala z kníh Dostojevského, za našu najlepšiu spisovateľku považovala Timravu a milovala opery. Vo mne sa jej narodilo celkom obyčajné dieťa a tak som to aj videla, že ja nikdy v ničom nebudem taká dobrá, ako moja mama. Nikdy nebudem vedieť tak hrať na klavíri, nikdy toľko neprečítam, keby som sa roztrhala, nikdy nebudem vedieť tak štrikovať alebo paličkovať. Tak ja som si vymyslela niečo iné, ja chcem mať rodinu. Ja chcem mať veľa detí, okopávať záhradu, sadiť kvety, chcem žiť celkom inak, ako som to ja nezažila. Pre mňa neboli vzácni intelektuáli, ktorých som vídavala odmalička a nepovažovala som ich za vôbec nič zvláštne. Pre mňa bola vzorom mamina sestra, pretože tá mala tri deti a veľkú rodinu a to ma zaujímalo, ako si to organizuje. Každý túži asi po tom, čo nevidel a čo nemal. Čudovala som sa svojmu bratrancovi, jej synovi, ktorý vyrástol v takej veľkej rodine, keď mi v dospelosti povedal, že on zas závidí mne, že on zas nemal takú mamu, čo by sa mu toľko venovala a vedela sa s ním rozprávať o všetkom. Všetko niečo stojí, čomu sa venujete, vyberáte si čomu venujete čas. Až po rokoch vidím, čo zas iné mi dala moja mama. Mala som v nej človeka, ktorý mal pochopenie pre všetko a s ktorým by ste sa mohli rozprávať o čomkoľvek. Dostala som v živote takú porciu pochopenia a lásky, akú niektorým deťom nedajú ani dvaja rodičia dohromady.

S mojou dcérou, ešte keď bola v puberte, sme boli na filme Mamma Mia! Hoci to bola viac komédia, než nejaký dobrý film, neuveriteľne na mňa zapôsobila táto scéna filmu, kde Maryl Streep v role matky spomína na detstvo svojej dcéry, ktorú vychovávala sama. Asi preto, že nemáme filmy, ktoré by zachytávali veľmi úzky vzťah matiek a dcér, všade máte len filmy, kde si nerozumejú. Nemáme filmy, kde je ten vzťah tým najkrajším vzťahom v živote, niečo tak úzke ako matka a dcéra a niečo tak belostne skvostné ako citový vzťah matky a dcéry. Takže aj táto scéna ma úplne dostala, že som v tom kine na komédii plakala a mnohokrát, keď som si tú scénu pustila. Aspoň teda to niečo, čo je zachytené aspoň tam, je o mne a mojej mame a o mne a o mojej dcére – náš vzťah spomínajú v miniatúrke.

Prešli roky a boli sme v lete s dcérou na Mamma Mia! 2. Opäť ľahká komédia a pri konci to príde. V pokračovaní toho filmu už jej mama zomrela a jej dcéra ide na krst svojho dieťaťa do kostolíka. Až v tejto scéne sa objavuje mama (Maryl Streep) ako spomienka na mamu, ktorá jej pri tom krste chýba, ale cíti ju ako prítomnú. Stojí na tom istom mieste v malom kostolíku, kde pred rokmi stála jej mama s ňou v náručí.

Tohto roku som sa ja stala babičkou, pred pár mesiacmi som ja držala svoju vnučku prvýkrát v rukách a už dopredu som vedela, že keď v tej chvíli bude niekto pri mne stáť, tak je to moja mama.

Darmo to bola komédia, mne tiekli takým prúdom slzy, že som sa v tom kine až hanbila, že na komédii tak revem. Neviem kde, v ktorej miniatúrke máte tak znázornený belostne skvostný a citový vzťah matky a dcéry. Ako vždy stála pri vás a vždy vo všetkých pokračovaniach tohto materstva bude ako hlavný motív. Nie je to o mojom vzťahu s mojou mamou, lebo zároveň je to o mojom vzťahu s mojou dcérou. A zakaždým, keď to počúvam, a vždy ma to rozplače, tak intenzívne myslím na svoju mamu a zároveň na svoju dcéru, želám si, aby keď nebudem ja žiť, takto intenzívne cítila to večné spojenie moja dcéra, aby som jej nechýbala, lebo som tam.

z prekladu:

Ale vím, že tě nevlastním
Celým mým srdcem, Bůh ti žehnej
Pořád jsi moje láska a můj život
Jsi má jedna a jediná

Držela jsem tě blízko
Cítila tvé srdce bít a pomyslela si: jsem volná
Oh ano, a odteď už budeme navždy jednou bytostí
Nic a nikdo nemůže to pouto rozbít

.