malinova

V každom štáte sa delia zarobené peniaze, ktoré sa za rok vyprodukujú na tri časti. Na ľudí, na ich platy a mzdy. Po druhé na firmy, po tretie štátu. V Nemecku je to napríklad tak, že ľuďom ide 50 % HDP, 50 % z vyprodukovaných peňazí ide na platy ľuďom, 40 % ide firmám a 10 % ide štátu. Pozrime sa napríklad na také Rakúsko. To je čistý priemer EÚ. Tam ide 47,5 % na platy ľudí. Približne 12 % na štát a zbytok ide firmám. Pozrime si Slovinsko. Tam ide 49 % z toho, čo sa v štáte vyprodukuje na platy ľudí. A ako je to na Slovensku? Ako je to na Slovensku? 40 % ide na platy ľudí a tých 50 %, ten najväčší diel, ide firmám, dámy a páni, firmám. A my ideme riešiť problém firiem, ktoré ujúkajú a vyplakávajú, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. To je lož. Absolútna lož a nezmysel a nehoráznosť. Tristo tisíc ľudí robí v zahraničí. To sú nekvalifikovaní ľudia? Našli si prácu v zahraničí, ale pre naše automobilky nie sú kvalifikovaní. Dvesto tisíc ľudí je nezamestnaných. Ďalšie státisíce nemôžu pracovať legálne, pretože majú exekúcie. Ale ten problém nebudeme riešiť, aby sa mohli legálne zamestnať. Nech si robia na čierno. Ten problém nebudeme riešiť, aby sa mohli legálne zamestnať. Nech si robia na čierno. Na tých my kašleme. My si musíme konečne vybrať, či chcem pomáhať našincom alebo cudzincom. Našinci sú naši ľudia, ktorí tu žijú, ktorí tu pracujú a chcú dostávať konečne slušné mzdy. Vláda sa rozhodla v skrátenom legislatívnom konaní dať vianočný darček. Komu ho dáva? Našincom alebo cudzincom? Samozrejme Srbom a Ukrajincom. Veď naša vláda sa má starať o to, aby Srbi a Ukrajinci mali prácu. To je úloha našej slovenskej vlády?
Staráme sa aj o cudzie firmy, ktoré tu ujúkajú, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Naozaj nemajú? My našťastie a chvalabohu nemáme dostatok hlúpej pracovnej sily, lebo iba hlupák v tomto stave ekonomiky by išiel robiť za 500 eur do automobilky k pásu. A namiesto toho, aby sme tie automobilky donútili, že dáš mu tých sľubovaných 1 000 – 1 200 eur, ktoré ste sľubovali, keď ste sem prichádzali a od tejto vlády ste dostávali stimuly, tak my, viete čo, mi prepáčte, ukazujeme tým našim ľuďom, tým našincom, vztýčený prostredník. My ti tu postavíme vedľa teba Srba, ktorý je ochotný robiť za 500 eur alebo Ukrajinca, ktorý je ochotný robiť za 500 eur. Nielenže Slováci nebudú mať vyššie platy, ešte ich budú vyhadzovať, pretože nepomáhame našincom, ale pomáhame tým cudzím firmám zvyšovať zisk. A aby sme vedeli presne o čom hovoríme. Viete koľko percent v bratislavskom Volkswagene, z príjmov tej fabriky, ide na platy ľudí? Už som sa to včera pýtal, viacerí ste tu neboli. Tipnite si koľko percent. 5 %, dámy a páni, 5 % z príjmov bratislavskej fabriky Volkswagenu ide na platy ľudí. To keby urobili v Nemecku, tak im tu fabriku podpália. Ale poďme k Peugeotu. To je ďalšia fabrika, ktorá ujúka, že nemá dostatok kvalifikovanej pracovnej sily a treba ju dovážať zo Srbska alebo z Ukrajiny. Viete koľko percent z príjmov trnavskej fabriky Peugeotu ide na platy ľudí? 3 %, dámy, páni, 3 %. To je adekvátne v Európskej únii. A my počúvame to ich ujúkanie, že nemajú dostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Veď je to lož. Veď je to podvod. Oni nemaj ú dostatok hlúpej pracovnej sily. A chvalabohu, že jej nemajú.
Keď sa vyrába v bratislavskej fabrike Tuareg, ktorý sa predáva, berme, že v priemernej sume 50 tis. eur. Viete, koľko tá fabrika zaplatí ľuďom za výrobu Volkswagenu Tuareg v hodnote 50 tis. eur. Skúste si tipnúť. Koľko z toho ide ľuďom? Dámy a páni, 2 tis. eur. Tuareg stojí 50 tis., na platy ľuďom za výrobu jedného Tuaregu 2 tis. eur. Tak sa pýtam, komu chceme pomáhať. Chceme pomáhať našincom. Chceme pomáhať našim ľuďom, ktorí sú tu zamestnaní a ktorí chcú dostať slušnú mzdu. .Chceme pomáhať našim domácim malým a stredným podnikateľom, ktorých iba ždímame a ždímame, platia ako murovatí. Našinci tu robia ako šroby, a to je jedno či sú zamestnanci alebo podnikatelia. Oni môžu vyplakávať koľko chcú. Nikto ich nepočúva. Ale keď sem príde zahraničná fabrika, ktorá dostane stimuly, tak to je v pohode, to je v pohode. A čo by si ešte potreboval. Ešte by si chcel lacnejšiu pracovnú silu. Je ti málo to, čo tu zarábaš. Jasné, pomôžeme ti. To je dnešná vláda. Kam sme sa to dostali.
Tak si musíme vybrať. To je v protiklade. To nemôžeme byť za pekného voči každému. Buď podporíme našich ľudí, našich zamestnancov, našincov alebo ideme podporovať cudzie firmy a riešenie nezamestnanosti v cudzích štátoch. Máme na výber iba tieto dve možnosti. A vy v skrátenom legislatívnom konaní pred Vianocami, od 1. 1. to má platiť, aby tie firmy nemali ani týždeň straty, aby tie zisky, proste, plynuli ako plynule stále. V skrátenom legislatívnom konaní im dáme vianočný darček. A našim ľuďom dáme čo? Našim ľuďom urobíme to, že keď stojí pri páse vo Volkswagene za 1 tis. eur, v Peugeote za 900 eur, v Jaguari za 800 eur, tak bude vedieť, že od 1. januára, dámy a páni, tam vedľa neho bude stáť Srb, ktorý bude chcieť robiť za 500 eur, bude naňho kukať a pán fabrikant povie, že keď sa ti nepáči, ja tu mám 10 Srbov, ktorí prídu na tvoje miesto. Takto podporujeme našincov? Takto má fungovať štát, ktorý sa o seba stará?
Slovenská ekonomika má rovnakú výkonnosť ako slovinská a česká. Máme rovnakú produktivitu práce. Čistá priemerná mzda na Slovensku 700 eur, v Česku 900, v Slovinsku 1 000. Asi je niečo zhnité v tej našej ekonomike. A viete čo? Iba to, že sa nestaráme a nepomáhame tým našincom v našej ekonomike, ale pomáhame cudzincom. A to je hanba. Vy ste tu rozprávali o Marrákeši. Vy ste tu rozprávali o tom, že treba odmietnuť, že ekonomická migrácia je zdrojom blahobytu. Ale vy ste pozvali 10-tisíce ľudí zo Srbska, Ukrajiny od 1. januára budúceho roku, aby sem prišli legálne s pracovnými povoleniami brať prácu a znižovať mzdy slovenským občanom. To ste urobili od 1. januára 2019. Čo vy máte aké právo rozprávať o Marrákeši. Veď vy ten Marrákeš robíte sami dobrovoľne od 1. januára. Legálne pracovné povolenia, uľahčiť, zrušiť lehoty, povoliť a ešte aj Agentúram dočasného zamestnávania. Nech tých Slovákov šľak trafí. Toto je vianočný darček, ktorý ste prichystali našincom – slovenským občanom. Nikdy to nepodporím. Nikdy nebudem ticho, keď sa deje takéto ekonomické svinstvo a ekonomický podvod na platoch slovenských občanoch. A vyzývam vás, aby ste sa vrátili z kratšej cesty a stiahli to, kým sa to ešte dá.

Pani poslankyňa Vaľová, to máte pravdu, že žiadna kaša sa neje taká horúca ako sa navarí. Tak prečo ju chcete zjesť v skrátenom legislatívnom konaní? Však dajme tomu čas, dajme to odstáť, prečo chcete skrátené legislatívne konanie? Veď mi proti tomu protestujeme. Tak to stiahnite. A druhá vec, že nám chýbajú ľudia? Samozrejme, že nám chýbajú a viete prečo, lebo naši ľudia nie sú hlúpi. Nie sú hlúpi a neskočia na lep tým automobilkám a nebudú robiť pri páse za 500 eur mesačne. Chvalabohu, že nie sú hlúpi, ale namiesto toho, aby sme tie automobilky dotlačili k zvyšovaniu miezd, my im dovolíme doviezť  Srbov a Ukrajincov, ktorí budú robiť za 500 eur. A už nikdy tie automobilky nezvýšia platy Slovákom, načo by to robili? Lebo keď nebudú za 500 eur ochotní robiť Srbi a Ukrajinci, tak prídu Bangladéšania. Úplne legálne, podľa tohto návrhu zákona, ktorý ste práve predložili a to je hanba.“

„Budem sa držať meritu veci, to znamená návrh na skrátené konanie. Veľmi veľa vecí bolo povedané už k samotnému obsahu zákona. Ja sa k tomu vrátim v priebehu prvého, respektíve druhého, tretieho čítania, lebo je veľmi veľa čo povedať. Bolo povedané veľmi veľa, doslova nezmyslov, tvrdého populizmu. Ja som trošku prekvapený, že z presvedčených pravicových liberálov sa stávajú tvrdí ľavicoví populisti s príslušnou dávkou nacionalizmu. Ale tak to nie je. Začal by som možno reakciou na pána poslanca Simona, pretože to sa viac dotýkalo problematiky, ktorá je predmetom schvaľovan ia. Pán poslanec, toto nie je rozprava o Marrákeši, ale o pracovnej integrácii, o podmienkach pracovnej integrácii, o kontrole regulácií. To nie je Marrákeš!
Za ďalšie, my neriešime migrantov, čo teraz preliezajú cez plot alebo chodia nelegálne cez zelenú hranicu. Regulovaný, plánovaný, zákonný dovoz pracovnej sily za konkrétne stanovených podmienok touto republikou. Neorganizujeme dovoz, ale stanovujeme presné pravidlá. Toto je podstata toho návrhu, ktorý ideme riešiť. To znamená, zabudnite na Marrákeš, alebo vrátite sa k tej téme a k tej problematike, ktorá tu bola predtým. Toto je niečo úplne iné. Dôvody preto, že som predložil návrh na skrátené konanie sú jasné. My nejdeme meniť zásadné podmienky pre vstup tzv. tretiakov, to znamená pracovnej sily z tretích krajín na Slovensko. My odbúravame administratívu, ktorá sa v našich podmienkach odbúrať dá. Preto potrebujeme zmeniť zákony, aby po 1. neodchádzali investori, ktorí sú u nás len preto, že majú nedostatok pracovnej sily, pretože náš problém je veľmi veľká regionálna rozdielnosť zamestnanosti, respektíve nezamestnanosti a to aj napriek tomu, že sme prijali veľa opatrení, ktoré sa týkajú podpory, mobilizácie pracovnej sily, eventuálne aj podpory pre migráciu. Ja nemôžem nikoho prinútiť, aby zo Svidníka odišiel pracovať do Trnavy. Pretože má tam svojich rodičov okolo, o ktorých sa stará, možno má nejak é gazdovstvo, to sú veci, ktoré sa musia v maximálnej miere akceptovať. My máme v západoslovenskom regióne už päť okresov, kde sme pod 2 %. Trnava, Trenčín, Galanta, Hlohovec, Piešťany. Pod 2 %. To znamená, špajza je vyprázdnená, kúty sú povymetané, dovolím si povedať takéto prirovnanie. Tam neexistuje iná šanca. A napríklad tá Trnava má dnes ešte stále 840 požiadaviek na voľné pracovné miesta, ktoré my nevieme obsadiť. Urobili sme desaťtisíce výberových konaní po celej republike, v ďalšej časti presne pomenujem koľko a zároveň aj poviem, koľko sa podarilo z toho vybrať ľudí. Zožal som kritiku na sociálnom výbore, že organizujeme aj také projekty, pre isté kategórie ľudí, kde učíme splachovať WC, spúšťať základný vodovod, jednoducho najzákladnejšie hygienické návyky a k tomu aj najzákladnejšie pracovné návyky. Áno, aj túto kategóriu ľudí máme záujem pripraviť, ak má záujem pracovať, aby tú prácu našla. K tomu sú sociálne podniky. My prečo možno ideme takto, pre niekoho neskoro s týmto návrhom zákona. Dôvod je jednoduchý. 5,2%-ná nezamestnanosť. To je ten dôvod. Preto sme museli prijať veľmi veľa opatrení, projektov, riešení smerom k hladovým dolinám, smerom k okresom, kde je vysoká nezamestnanosť a až potom sa ideme baviť o príchode cudzincov a o podmienkach vstupu na náš pracovný trh. Pretože ja si uvedomujem a aj toto, čo predkladám je dočasné riešenie, lebo môžu prísť horšie časy a bude potrebné reagovať možno nejak úplne inak. Toto je dôležité si jednoducho uvedomiť. Stalo sa, že pridaná hodnota voči k niektorým fabrikám, to znamená firma, ktorá mala prísť vévézetkou jednoducho k nám nešla, ale skončila v Maďarsku len preto, že tu bol nedostatok pracovnej sily. A to je pridaná hodnota. To nie je montážna dielňa. Toto nemôžme dopustiť!
Ďalšia vec. My sme povedali za akých podmienok. Len do okresov, kde je nezamestnanosť pod 5 %, len do fabrík, kde je nezamestnanosť do 30 %, čo sa týka celkového počtu cudzincov a len dočasné riešenia. To je ďalší atribút, ktorý je veľmi dôležitý. Zadefinovalo sa 150 nedostatkových profesií a možno na margo toho, čo tu aj zaznelo, Marek ak môžem aj smerom k tebe, my neriešime len fabriky priemyselného typu. Na tom zozname je desiatky nedostatkových profesií zo zdravotníctva. Veď za minulý rok viac jak 1 000 ukrajinských lekárov prišlo a našlo priestor práce na Slovensku. Jednoducho nebolo tam slovenských lekárov a bolo potrebné riešiť aj v tých menších okresoch tento nedostatok. Sú tam profesie, ktoré sa týkajú sociálnych služieb, pretože okolie Bratislavy je už aj o tom. To znamená, to nie sú montážni robotníci. A k tomu, čo navrhoval pán Mihál, my už dnes máme v zákone 1,5-násobok priemernej mzdy, pokiaľ sa jedná o kartu a vysokokvalifikované pracovné miesto. Napríklad toho lekára. To znamená, tam sú stanovené takto veľmi konkrétne, konkrétne tie podmienky.
No a druhú vec, ktorú chcem povedať, my sme k tomuto dospeli na základe vyjednávania a dohody najzávažnejších sociálnych partnerov, aj zamestnávateľov aj zamestnancov. Ja som veľmi rád, že tu obhajujete tých zamestnancov, len sa pýtam, kde ste boli doteraz? Pán Mihál, prečo ste o 9 eur dvíhal minimálnu mzdu, prečo ste im ďaleko viacej nepomohol v čase, keď ste mal k tomu reálne možnosť?
No a k tej poznámke okolo ring voľný. Žiada sa mi povedať jednu vec. Nie my teraz, ale vy keď ste boli vo vláde ste sa rozsypali ako domček z karát po 1,5 roku. My máme svoje problémy, ktoré si v rámci koalície musíme riešiť, ale nemôže moralizovať niekto, kto prepadol po 1,5 roku a možno z toho politického zoskupenia, z ktorého práve vtedy pán, pán Mihál bol.
Ja vás chcem pekne poprosiť o podporu tohto návrhu. To nie je dovoz lacnej pracovnej sily. To je regulovaná, kontrolovaná migrácia. Ak mám použiť čísla z okolitých krajín, máme najnižšiu v porovnaní z celkového počtu pracovníkov, počet cudzincov na Slovensku, konkrétne 0,26 % je Slovensko z celkovému počtu, Češi majú 2,6 %, Maďari majú 0,54 % a Poliaci majú 0,55. Na rozdiel od nás krajiny V-4 otvorili vráta na hraniciach z hľadiska prísunu pracovnej sily. My ich tvrdo kontrolujeme, regulujeme a stanovujeme podmienky pre nedostatkové profesie, ktoré na Slovensko môžu prísť. Ďakujem.“

Podľa vás vysvetlil niekde, prečo nemôžu tlačiť na zamestnávateľov, aby zdvihli platy o tých 200 eur?

Veď odpovedá od veci!

 

 

„Slovenská vláda (vraj) nemá záujem dovážať lacnú pracovnú silu zo zahraničia.

ALE – Stratégia obsahuje opatrenia, ktoré majú uľahčiť príchod pracovníkov z krajín mimo Európskej únie na slovenský pracovný trh.

 

Tieto opatrenia budú podľa rezortu práce dočasné a mimoriadne a sú reakciou na aktuálny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na slovenskom trhu práce.

ALE – Ministerstvo práce však pripúšťa, že vláda neskôr zváži, či tieto opatrenia ponechá!!!

Ďalej nasledujú krátkodobé opatrenia, ktoré možno ponechá!!!

 

Na Slovensku je síce podľa neho okolo 180 tisíc nezamestnaných, avšak ich štruktúra a vzdelanie nezodpovedá dopytu na trhu práce.

ALE – Ďalším opatrením je zníženie administratívnej záťaže žiadateľov pri predkladaní dokladov o dosiahnutom vzdelaní.

Podmienka informovania o dosiahnutom vzdelaní sa má ponechať len pre regulované povolania, ako sú zdravotnícke, právnické alebo pedagogické povolania.“

Všetky tieto rozporuplné vyjadrenia sú v jednom jedinom článku!