malinova

Za seba sa vyjadrujem, že mne registrované partnerstvá homosexuálov nevadia a považujem ich za celkom normálne ako iné partnerstvá. Mne osobne nevadia ani manželstvá homosexuálov, pretože uznávam slobodu každého človeka na výber svojho partnera. Pre mňa je to otázka, či sa môžem priznať k svojej láske a či si ju môžem slobodne vybrať.

Nikdy som nezdieľala, ani nerozumela ľuďom, ktorým sa zdá, že to ich partnerstvo alebo ich rodinu zhadzuje. A podľa mňa, kto ten pocit má, musí pohŕdať homosexuálmi, keď má pocit, že tým jeho nejaký svätejší zväzok zhadzujú. Svätejší nebude len tým, že ide o muža a ženu, ale svätejší može byť len veľkosťou ich lásky, čo už nikto do nich nevidí a posúdiť nemôže.

Toto nie sú u mňa keci. Mne to nikto nenadiktoval, že to musím hovoriť, ja to takto vidím a na svoj pohľad na to mám právo.

Mne môžte zbytočne rozprávať o akejsi manželskej svätosti len na základe pohlavných orgánov, vaša posadnutosť pohlavnými orgánmi ma nezaujíma. 

Taktiež som slobodne vyjadrila svoj názor na výchovu detí v rodinách, kde chýba vzor opačného pohlavia. Pri sobášoch to rozhodujúce nie je, ale už pri výchove detí ano. Svoj názor na to nikomu nevnucujem, len upozorňujem na to, že deťom bude vzor milujúceho človeka opačného pohlavia chýbať a to aj keď ide o slobodné matky, rozvedené matky, rozvedených mužov alebo klasické rodiny, kde ten vzor je, ale nie milujúci. Tu taktiež lásku a vzor nenahradí len pohlavný orgán.

Taktiež vyjadrujem obavy nad tým, aby sa v budúcnosti nestávalo, že prednosť v adopcii budú mať homosexuálne páry, keď budú na to zneužívať ich diskrimináciu, keď ich neuprednostnia. A myslím si, že tohto sa bežní ľudia právom obávajú, keď vidia, ako sa dá diskriminácia aj zneužívať a kompetentní sú k tomu slepí, lebo sa boja, že budú označení za diskriminujúcich. Preto by som zo všetkých, čo majú takéto námietky, nerobila rovno diskriminujúcich. Ale to už je chyba extrémistov na opačnom konci, že robia, ale tým tiež len roztáčajú extrémizmus na opačnom konci a škodia tým celej spoločnosti, keď vidia len dva protikladné tábory extrémov a nie normálnu väčšinu ľudí medzi tým. To napokon najviac ubližuje práve tým, o koho vám vraj ide.

Extrémizmus u homosexuálov a „liberálnych“ extrémistov

A nepáči sa mi, že boj o práva homosexuálov nemôžem porovnávať s iným bojom o slobodu ľudí a konkrétne s bojom na sebaurčenie, koho si chcem zobrať za partnera a manžela, čo je v príkrom rozpore s detskými sobášmi. Naozaj neviem, čo je na tom také tabu a pre homosexuálov alebo liberálov také urážlivé, keď ich ľudia chcú upozorniť aj na iné ľudské práva, než len práva homosexuálov.

Keď o tom ani ja písať nemôžem a taký článok mi vyradia, prečo ľudia nemajú mať pocit, že ich práva sú uprednostňované pred inými obeťami? Aj ja už mám pocit, že homosexuálom celkom nič kritické nemôžte napísať, čo tiež nie je normálne. A prečo, keď ich nevidím inak, než iných ľudí? 

Tak najprv nemám vidieť žiadny rozdiel, ale potom mám vidieť rozdiel? No nevidím ho!

Nevidím ho ani pri ich rovnakých právach, ani pri rovnakej kritike.

A rovnako, ako im prajem aj sobáše, rovnako im prajem aj silu uniesť rovnaké zamyslenia a rovnakú kritiku, keď práva aj iných obetí ich nebudú zaujímať.

Poviem to inak, nevidím nič zvláštne vo vašom sobáši a nevidím nič zvláštne na tom, že vám môžem napísať čokoľvek, čo by som napísala aj heterosexuálovi. 

Ale včera som nemohla, lebo je asi zakázaná myšlienka, že by liberálkovia alebo homosexuáli mohli byť k niečomu aj slepí. 

Ja to volám cenzúra. A podľa mňa samotným homosexuálom škodí.

Uzrejmite si, či sa máme vnímať rovnako alebo nejako zvláštne. 

Čo je to normálna rodina

.