Podľa tejto logiky je okradnutý človek už menej čestný človek a nie je už príkladom čestnosti a nezištnosti, pretože asistoval pri zlodejstve a krádeži ako okradnutý a umožnil tým na tomto svete zlodejstvo.
Už som si vysvetlenie KBS k blahorečeniu Anny Kolesárovej prečítala, kde ho vysvetľujú ako oslavu a úctu k osobnej integrite človeka. Stručne povedané – „Nebudem robiť to, čo ty chceš, ale čo chcem ja v mene svojich ideálov.“ A to aj za cenu smrti, lebo moje ideály sú pre mňa viac ako môj život. To môže byť príkladom úcty k integrite charakteru v čomkoľvek. Napríklad, radšej sa nechám zabiť, než by som zabil, radšej sa nechám zabiť, než by som zradil alebo okradol iných.
Ale iste nie preto, aby obeť nebola pošpinená tým, čo nespáchala.
Keď niekoho prinútia pod hrozbou smrti k zlodejstvu, aktívne sa na ňom pod hrozbou smrti podieľa. Keď niekoho prinútia k vraždeniu pod hrozbou smrti, aktívne sa na ňom podieľa. Ale keď niekoho dobijú, umučia, znásilnia, celkom okradnú alebo zabijú, aktívne sa na týraní nepodieľa.
Pritom nikdy spoločnosť nehovorí, že bol pošpinený alebo zneuctený dobitím, umučením alebo zabitím, toto spoločnosť prisudzuje výlučne znásilneniu a zvlášť, keď ide o ženy, lebo vo vražde ženy nevidia takú špinu, ako v jej znásilnení. Ani vyvalené črevá ju tak nepošpinia, ako sex, ktorý by prežila.
Iste mnoho znásilnených žien spáchalo aj samovraždu po strašných zážitkoch a pred smrťou možno ľutovali, že nespáchali samovraždu už predtým, než ich znásilnili alebo ich nezabili. Nie každá mala možnosť výberu, či radšej nechce spáchať samovraždu, ako byť znásilnená množstvom vojakov. Nedávno som čítala o tom, že si niektoré ženy želali, aby ich už všetkých zbombardovali, aby nekonečná reťaz znásilňovaní skončila. Tie iste teda nezaujímalo panenstvo alebo čistota, len aby to nekonečné utrpenie už prestalo.
Osobne mám názor, že znásilnenie nie je až taká strašná vec oproti tomu, ako ženy viac trpia pre postoj ľudskej spoločnosti k znásilneniu, keď ide o znásilnenia, ktoré nie sú brutálne alebo viacnásobné. Skôr sú odmalička vychovávané k tomu, že taká žena je „zneuctená“ a „pošpinená“, takže ešte viac sa na ich traumách podieľa spoločnosť svojim nazeraním na znásilnenie, než samotný násilník. Súčasťou násilia sa tu takto stáva aj spoločnosť a to dokonca práve spoločnosť veriacich, ktorí sú citovo tupí.
To znamená, že keby samotná spoločnosť nevidela v znásilnených ženách ich „zneuctenie“ a „pošpinenie“, samotné znásilnené ženy by sa tak nevnímali, ako je im to na obraze takých žien spoločnosťou podsúvané. Doslova je to neempatia k obetiam znásilnenia a citová krutosť spoločnosti k nim, ktorú by a práve cirkev alebo akékoľvek spoločenstvo veriacich nemalo obsahovať, keď sa chce honosiť slovom „duchovné“. Práve spoločenstvo veriacich by malo chápať, že cnosť je vlastnosťou ducha a nie tela a hmoty.
Keby v nich samotná spoločnosť stále videla nezneuctené ženy a stále rovnako čisté, ani samotné tie ženy by sa nevideli inak, keďže takto to mali vštepené.
Takto sa vlastne spoločnosť podieľa na tom, prečo ženy znásilnenie tak ťažko prežívajú! Menej sa to dotkne alebo postihne takú ženu, ktorá spoločnosťou podsúvaný obraz o znásilnených ženách nezdieľa a preto nemá pocit, že bola zneuctená alebo pošpinená. Dokáže to skôr obeť, ktorá si nedala spoločnosťou vnútiť tento „špinavý a zneuctený“ obraz o znásilnených ženách. Ktorá vlastne nemá morálku tejto spoločnosti alebo nemá falošnú morálku spoločenstva veriacich, ktoré obsahuje citovú krutosť pre citovú tuposť.
Cirkev najprv tento špinavý obraz pomáhala vytvárať, akýmsi podielom na hriechu a dnes krkolomne vysvetľuje, že vlastne taká žena nemá podiel na hriechu.
To sa jej ale naprosto nedarí, lebo množstvo veriacich v tom stále vidí podiel na hriechu alebo asistovanie pri hriechu, ktorému Anna Kolesárová asistovať nechcela a radšej chcela zomrieť. Alebo „večne žiť“, čo by mohla aj ako znásilnená, keďže cnosť je kvalita ducha a nie tela.
Dávam sem príklady, že samotní veriaci stále spájajú znásilnenie s účasťou na hriechu a tí veriaci, ktorí im to vyhovárajú, že to žiadne zneuctenie alebo pošpinenie ženy nie je, sú ešte označovaní inými veriacimi s citovou tuposťou, že nie sú dosť dobrí veriaci. Aké príznačné pre citovo tupých.
Myslím si, že keby ľudia rovnako verili, že okradnutím sú pošpinení a zneuctení, bolo by po okradnutí nespočetne samovrážd. Okradnutí by netrpeli len tým, že boli okradnutí, ale aj tým, že sú pre túto spoločnosť preto aj pošpinení a zneuctení. Táto vražedná kombinácia by mnohých okradnutých priviedla nielen k depresiám, ale až k samovražde. Iste aj preto mnohé znásilnené samovraždu spáchali, aby predišli „svojmu zneucteniu a pošpineniu“, čo im podsunula len spoločnosť a vraj veriacich ľudí s citovou tuposťou. Iste týmto neboli ani o mak cnostnejší.
Bol by čas blahorečiť aj nejakého neokradnutého, že sa radšej dal zabiť ako okradnúť a takto sa odmietal podieľať na zlodejstve, že už nebolo koho okradnúť. Bol by tým hrdinom v zlodejskom svete a príklad pre všetkých, čo kľudne berú úplatky. Ľudia by sa mohli zamyslieť, že nemal by som zobrať ani len úplatok, keď iný človek obetoval aj život, aby sa nepodieľal na zlodejstve a zostal čestný. Bol by tŕňom v oku všetkým zlodejstvám, že niekto môže byť tak nadpozemsky čestný, že radšej si zvolí smrť, než okradnutie.
„Dalsie tvrdenie, ze Cirkev tymto blahorecenim dava dievcatam za priklad, ze si maju radsej vybrat smrt ako znasilnenie, je tiez nezmyselnym zavadzanim. Ziaden taky priklad Cirkev nedava ani to nijako nevyplyva z blahorecenia.“
V čom je zrazu rozdiel???
Znásilnená by bola „nečistá“?
Ako to vieš?
Toto je tá perverzia, že na obete znásilnenia hľadíte ako na poškvrnené, takmer spoluvinníčky. Pritom sú to obete.
To je, z čoho je mi na vracanie z celej tejto kauzy.
Úplne otvorene priznávate, ako aj Sandra S vyššie, že v živote AK je len jedno, za čo si zaslúži byť blahoslavená, že totiž nebola znásilnená…
Kolesárová zostala, citujem teba: „nepoškvrnená“
A tak ako cirkev, aj ty VIEŠ, ako to v tú noc bolo. Pre teba existuje iba jediné možné prežívanie, jediný pohľad na vec, lebo napr.: „prijímanie dodáva odvahu neuraziť Boha ani len najmenším hriechom,… pohľad na vojaka ju musel…“ atď.
Ako arogantná asi budeš, keď ani okamih nepripustíš, že aj iný pohľad má svoje opodstatnenie? Ako povýšenecká, keď si myslíš, že za námietkami neveriacich je túžba nájsť boha, a nielen prirodzené ľudské zhrozenie z toho, že to, čo ten mladý vojak nedokázal, dokonalo zhromaždenie tých starých mužov? Vojak chcel iba telo, oni si vzali dušu.
Snad sa zhodneme aspon vtom, ze Anicku si mlady zvolili za svoj vzor a cirkev ich tymto blahorecenim povzbudzuje, ze konaju spravne. Toto je najdolezitejsie posolstvo tohto blahorecenia.
Áno, byť znásilnený naozaj nie ie hriech. Za nehrešenie sa blahorečenie nedeje. To blahorečenie je práve za to, že dotyčná vykonala vyšší stupeň vernosti zásadám morálky ako len „prosté“ nehrešenie – odmietla podvoliť sa hriechu a zločinu niekoho iného aj za cenu života.
Tento princíp nefunguje len v kresťanstve – česť a čistota je viac ako život. Kedysi to bola zásada napr. aj vojakov, či gentlemanov.
To autorka nepochopí, to je principiálna záležitosť.
Taký je medzi nami rozdiel. Je to normálne, svet je plný rozdielov. Len to musí byť jasné.
Ani mne sa nepáči, ak sa o znásilnení hovorí ako účasti na hriechu.
Asi netušíš, čo prežívajú znásilnené ženy a ako najmenej zo všetkého potrebujú ešte pocit viny, za „účasť na hriechu“.
boli
v minulosti prípady znásilnení, keď rodičia takto „zneuctenú“ dcéru odmietli a prípadne aj s dieťaťom … aby nemali účasť na hriechu – tak sa dievča aj dieťa potácali na okraji spoločnosti
Neverím, že toto môj Boh chce.
V dnešnej dobe sa už taká čistota nenosí, napriek tomu tento svet potrebuje také vzory morálnej čistoty.
neúčasť na hriechu aj za cenu vlastného života neznamenalo v prípade A.K. odmietnuť znásilnenie (ako keby také niečo bolo možné ????), ale odmietnutiestraty čistoty (panenstva), hoc aj dnes už čosi nepochopiteľné …
Ženy, ktoré to šťastie nemali, a boli znásilnené, by nemali byť ponižované a spájané s účasťou na hriechu.
Ja som stanovisko KBS spomenula, bolo vysvetľujúce a iné ako to prezentujú mnohí veriaci a aj niektorí kňazi.
a keby
sa bránila, ale ten vojak by ju aj tak znásilnil a nezastrelil … mala by účasť na hriechu?
Kedy je tá obrana dostatočná, aby nebolo znásilnenie účasťou na hriechu?
veď kontext je jasný – mnoho žien sa nechalo znásilniť, aby prežili, nebránili sa, z vonkajšieho hľadiska by sa dalo povedať, že mali neželaný sex. tak ako sa to dialo tisíce rokov predtým pri každom vojnovom konflikte. žena, čo sa nechá znásilniť, proste prežije s vyššou pravdepodobnosťou.
toto dievča to malo inak nastavené.
zaujímavé, že liberáli sú takí netolerantní, že to nechápu – áno, sú ľudia, ktorí sa rozhodnú inak ako vy.
ktorá
znásilnená žena sa nebránila?
To vieš, ak ťa znásilnia, tak si sa nechala znásilniť, ergo. nebránia si sa znásilneniu. Čomu nerozumieš? 🙂
Am Dubček si vybral život,aj Tiso.
A vadí Vám, že Anna si vybrala česť?
Choďte dokelu.
(komentáre zo SME)
„Podľa Arcidiecézy Košice mladé dievča zomrelo, aby si zachovalo nevinnosť.
Vďaka Anke Kolesárovej máme mladých ľudí, ktorí sú ochotní obetovať sa z lásky a sú schopní vytvoriť pekné čisté vzťahy. Vytvoriť čistotu nie ako niečo samoúčelné, ale ako požehnanie, ako slobodu pre lásku.“
(Hlavné správy)
.
Môj dodatok:
Vďaka tomuto blahorečeniu môžme vidieť aj falošnú morálku mnohých veriacich, ktorí v znásilnených ženách videli obraz ich účasti na hriechu a ich znečistenie a tento obraz napriek vyhláseniam KBS šíria dodnes a pre budúcnosť utrpenia ďalších žien!
Cnosť by zaplakala práve nad nimi, lebo ich nikto ani neznásilnil a citovú tuposť šíria dobrovoľne.
.
Nemusíte to brať hneď osobne. Hádam mi nechcete... ...
V jednoduchosti je cirkev sprostredkovateľov. ...
Pokoryyyy, pravda! Ani vám :))) ...
"Nemáte potuchy ako prebieha proces blahorečenia,kedy... ...
++++++++++++++++++++++++++++PRESNE TAK+++++++++++++... ...
Celá debata | RSS tejto debaty