malinova

Mnohokrat som citala, ako sa muzi po rozvode stazuju, ze im matky odmietaju davat deti. Vzdy si myslim, ze tie zeny si neuvedomuju, ze tomu dietatu skodia. Viete, ta veta – Nevedia, co cinia.

Neuznavam vyhovorky, ze co sa odohralo medzi rodicmi, lebo sama som v takej situacii bola a napriek tomu som neposobila proti otcovi deti.

Mala som vsetky dovody, aby som bola proti ich otcovi zaujata, pretoze mi ublizil aj fyzicky a to by mnozstvo ludi neodpustilo. Ja som bola pre jeho fyzicke napadnutie praceneschopna 10 dni a on bol zato odsudeny na podmienku. Mala som vsetky dovody, aby som bola proti nemu zaujata a z nejakej pomsty mu branila v styku s detmi alebo deti proti otcovi stvala, ze potom nemoze byt ani dobry otec. Co vsetko voci mne spachal, vie napriklad Devana alebo jeden diskuter odtialto, co je vysetrovatelom pripadov domaceho tyrania, lebo len im som to opisala. Spominam to preto, ze len oni dvaja si dokazu predstavit, na co vsetko som pritom musela zabudnut v zaujme deti.

Napriek tomu som si cely cas bola vedoma, ze deti na cely zivot utvara aj ich vztah s otcom a to zvlast dceru, lebo male dievcatko potrebuje do zivota zazit otcovu lasku.

O tom je v spolocnosti stale mala osveta preco. Preco je to take klucove.

Tak si to teraz povedzme preco. Ked to male dievcatko nezazije, nema do zivota model ako vyzera laska od cloveka opacneho pohlavia. Ked tento model nema, je tym celozivotne ochudobnene a nema taku sebadoveru ako buduca zena. Dieta to citi tak, ze si taku lasku nezasluzilo, lebo nebolo dost dobre – tak to vnima dieta a to ho obera o sebadoveru.

A kedze som si toho bola vedoma, celkom som oddelila, ako sa spraval moj exmanzel ku mne s tym, ze je to otec mojej dcery, ktoreho nutne pre toto potrebuje.

Takze s dcerou som neriesila, co spravil mne, co je medzi nami, ale co je medzi nimi dvomi. 

Ked mala dcera napriklad narodeniny, tak som mu dceru priniesla a pomohla mu spravit aj oslavu pre nu, aby s nim stravila narodeniny a on z toho nijako nebol vysachovany.

Umoznovala som mu preto, aby mohol prist aj k nam do bytu, s cim som vobec uz nemusela suhlasit, ale davala som mu aj taku moznost, ze nemusel zostat stat pred dverami alebo domom a mohol nas navstivit kedykolvek aj neohlaseny dopredu. Proste som zo svojej buducej vychovy deti celkom vypustila to, ako sa kedykolvek predtym zachoval voci mne a robila som to tak kvoli svojim detom, aby mali otca s ktorym mozu byt kedykolvek. Dokonca to mnohi ludia ani nedokazali pochopit, ze mu toto vsetko umoznujem, ale ako pisem, ludia, vela ludi si neuvedomuje, ako je v zivote dietata klucove, aby mali co najlepsi vztah s obidvomi rodicmi, lebo ich to utvara na cely zivot.

Naopak, ked moj byvaly muz meskal, hoci dcere slubil, ze pride, este ja som bola ta, co dcere hovorila, aby neplakala, ze urcite sa niekde zdrzal a ma ju rad, aby o tom nepochybovala! Kedze som ho poznala, ze meskaval cely zivot, lebo mal taku pracu, este som jej vysvetlovala, ze s nou to nijako nesuvisi, ze meska, to bezne meskal aj predtym, ale ma ine dobre vlastnosti a hovorievala som jej ake.

Myslim si, ze sa mi to podarilo zmiernit, ako som len mohla, ked mi syn raz vytkol – Ty nedas nanho dopustit! – Cize mi skor vytykal opak, ze ho naopak nevidim dost kriticky, ako by som po tom vsetkom mohla. Ale bol to otec mojich deti a velmi mi preto na ich co najlepsom vztahu zalezalo. K tomu mi pomohla moja vlastnost nevidiet v ludoch len zle alebo pochopenie pre ich chyby, lebo nikto nie je ciernobiely.

A ked som to mohla dokazat po tom vsetkom, co som od neho zazila, ja, uz neverim, ze to nemozu dokazat rodicia, co medzi sebou nieco tak zavazne ani nezazili!

==================

„Po odlúčení v januári 2015, otec Izabelky akceptoval aby Izabelka zostala v mojej starostlivosti v Ekvádore, on niekedy ju navštevoval. Neskôr, v marci 2016 sme obaja v Ekvádore podpísali mediačnú dohodu s plnou právnou platnosťou na žiadosť otca, ktorá upravovala starostlivosť o dcérú, ktorá bola zverená mne do osobnej starostlivosti a režim návštev otca. Počas školských prázdnin 2016, Izabelka cestovala na Slovensko navštíviť rodinu a neskôr sa bez problémov vrátila. Ja som otcovi umožňovala styk s Izabelkou v Ekvádore podľa mediačnej dohody a aj nad tento rámec podľa požiadaviek otca. Otec vždy pricestoval do Ekvádoru a stretával sa s Izabelkou. Izabelke sa v Ek vádore páčilo, má tam veľa priateľov, mala výborné výsledky v škole a mala aj plány do budúcna, chcela byť prezidentkou triedy a chcela naďalej byt výbornou žiačkou.
V roku 2017, som súhlasila s tým, že Izabelka bude na Slovensku dlhšie a vyhoviem žiadosti otca preto sme spolu pricestovali na Slovensko dňa 15. Februára 2017. Domov sme sa mali vrátiť 17. Apríla 2017. Koncom marca 2017 mi však Izabelkin otec telefonicky oznámil, že Izabelku mi viac do Ekvádoru nedá, a že ak jej budem o Ekvádore rozprávať, nenechá ma s ňou ani stretnúť. Otec prihlásil Izabelku aj do školy do Bratislavy. Od tohto momentu sa pre mňa začala nočná mora sama na Slovensku.

Žiadala som o pomoc viaceré inštitúcie a to CIPC, ÚPSVaR v Malackách. Otec si totiž podal návrh na Okresný súd v Malackách na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý mu maloletú bez dokazovania a môjho vyjadrenia zveril do starostlivosti. Žiaľ aj tento scenár otca bol vopred pripravený, keďže otec uviedol moju adresu na doručovanie pre Malacký súd ako jeho adresu bydliska a preto ak by som sa náhodou nedozvedela o existencii vydaného neodkladného opatrenia uplatnila by sa fikcia doručenia a neexistoval by žiadny právny prostriedok na nápravu. Našťastie som si uznesenie prevzala na Okresnom súde osobne a podala odvolanie. Krajský súd v Bratislave rozhodnutie zrušil. Otec mi však styk s Izabelkou neumožňoval. Iba v jeho prítomnosti, kedy on povolil a pod jeho dohľadom, aby mohol kontrolovať o čom sa rozprávame a čo robíme. Nedopustil aby som jej hovorila niečo o Ekvádore. Počas týchto rýchlych “stretnutí” dohliadal na naše rozhovory, hovoril Izabelke, že mu musí všetko prekladať (napriek tomu, že Španielčine rozumie), a vyhrážal sa mi, že ak jej budem hovoriť o Ekvádore, viac mi nedovolí stretnúť sa s ňou. Privlasnil si našu dcéru. Otec a jeho rodina na mňa vyvíjali nátlak aby som sa neodvolala a nepodnikala ďalšie právne kroky.
Následne som si podala návrh na návrat dcérej do Ekvádoru. Sudkyňa vypočula názor Izabelky za prítomnosti sociálnej pracovníčky a psychologičky. Pred jej vypočutím, mi otec Izabelky rezolútne odmietal a zakázal akýkoľvek kontakt s dcérou aj telefonický. Po Izabelkinom vypočutí však našťastie súd nariadil, že mám právo sa s dcérkou stretávať. 29. Júna súd na prvom stupni rozhodol, že Izabelka sa má vrátiť do Ekvádoru, kde má zázemie a obvyklý pobyt. Súd tak rozhodol upresňujúc, že z ohľadom na mentálne zdravie Izabelky nie je dobré proces naťahovať nakoľko maloletá nie dostatočne vyspelá na životné rozhodnutia. Odlúčenie odo mňa ako matky a primárnej osoby v živote maloletej by mohlo v budúcnosti maloletej spôsobiť psychologické problémy. Súd ďalej uviedol, že Izabelka pekne spomína na pobyt v Ekvádore, na ktorý je zvyknutá a nebráni sa návratu.

Otec podal odvolanie voči rozsudku. Z odvolania už bolo zrejmé, že otec nechráni záujem maloletej ale túto používa ako zbraň voči mne. Predložil množstvo psychologických vyšetrení, ktoré mal s Izabelkou absolvovať a tiež klamal o jej zdravotnom stave, v čom mu poskytla podporu jeho matka (stará mama Izabelky) ako jej pediatrička. Krajský súd však rozhodnutie potvrdil a tak bol návrat Izabelky do Ekvádoru konečný.
Myslela som si že už mám všetko za sebou a o chvíľu budeme s Izabelkou doma v Ekvádore. Avšak skutočná dráma nastala až koncov septembra. Izabelka bola chorá a bola so mnou doma, s otcom sme komunikovali a aj sa dohodli že bude s Izabelkou ďalší víkend kedy spolu pôjdu na predstavenie Labutie Jazero. 30. septembra otec zosnoval plán a Izabelku uniesol druhý krát a to z okna jej izby. Ja som sa v danom čase rozprávala z príslušníkom policajného zboru, ktorého privolal otec. Od vtedy som nebola s Izabelkou sama. Otec zosnoval ďalší plán. Zmenil Izabelke zase školu kde chodila a mala aspoň ako takých priateľov. Do momentu 30.09.2017 ešte Izabelka tým že som tu bola s ňou a stretávala sa s ňou nepociťovala vážne následky únosu otca. Avšak to som netušila čoho je otec schopný. Otec začal sledovať len svoje záujmy, aj keď celkom nerozumiem aký je skutočný dôvod konania. Jednoducho ide o pomstu mne ako matke na ktorú použil dieťa. Zobral si totiž do hlavy, že Izabelka do Ekvádoru nepôjde a spraví pre to všetko. Čo sa aj stalo.
Izabelku prehlásil na základnú školu v obci Jakubov a to z jediného dôvodu, že jeho otec (dedo Izabelky) je v nej starosta a tak aj zriaďovateľ školy. Vybavil preto pre otca prácu v danej škole a to asistent Izabelky. Babka Izabelky je jej pediatrička. Izabelku nikam nepúšťajú, všade chodí s otcom tento ju stráži fyzicky 24 hodín denne, je s ňou aj v škole na vyučovaní. Mne neumožní sa s ňou stretnúť, vidieť ju, hovoriť s ňou bez jeho prítomnosti, smiať sa s ňou, chodiť na výlety, prežívať jej život, zúčastňovať sa na jej výchove, proste s ňou žiť ako matka s dcérou. Nariadený výkon súdneho rozhodnutia nie je zatiaľ úspešný. Polícia mi tiež nepomáha. Som na Slovensku sama, bez priateľov, zázemia a rodinných príslušníkov. Úrad práce v Malackách nie je tiež nápomocný. CIPC tiež nepomáha.

Do telefónu sa mi otec opakovane vyhrážal, že mi dcérku nenechá vidieť dokiaľ nepodíšem dohody, ktoré sú v jeho prospech. Veľmi sa obávam narušenia môjho vzťahu s Izabelkou. Rovnako ma desí aj to, čo ešte dokáže spraviť aby zabránil jej návratu do Ekvádoru a jej kontaktu so mnou.

Žiaľ otec používa Izabelku ako zbraň voči mne. Bola som jej vždy dobrou matkou, ktorá vie, že nesmie hovoriť dieťaťu nič zlé o druhom rodičovi, a tak som aj konala. Nech boli konflikty medzi mnou a otcom v minulosti akékoľvek naša dcérka o nich nikdy nevedela. Viedla som ju k láske a úcte oboch rodičov. Nikdy som neodmietla jej kontakt s otcom, lebo viem že pre jej dobro a vyvážený vývoj je aby mala oboch rodičov. Dokážem odpustiť ľuďom čo mi ublížili v minulosti a oddeliť problémy dospelých do detského života a zdravého vývoja Izabelky. Vychovávala som ju k láske všetkých jej rodinných príslušníkov. Pred odchodom na Slovensko sme si nakreslili veľký dom kde sme uviedli mená celej rodiny aj rodiny otca.
Počas môjho materstva a jej výchovy som ju vychovávala aby bola múdre dievča s dobrým srdcom. Bola som s ňou od jej narodenia, kojila som ju, chodila som do bazenu s nou, učila som ju španielsky, anglicky, varila som jej, hrala som sa s ňou, starala sa o ňu keď bola chorá, učila som ju tancovať, chodili sme radi na plaž. V Ekvádore rada spievala karaoke a tancovať aj s jej starými rodičmi a bratrancami a sesternicami, ktorí tam s nami žijú.

Úprimne a veľmi prosím všetkých dobrých ľudí, aby mi pomohli získať naspäť dcérku a aby otcovi pomohli pochopiť že toto čo robí nie je dobré pre našu dcérku. Marielka“

===================

Stanovisko právneho zástupcu matky Marielly Aracelly Rea Fajardo:

„Považujeme za potrebné uviesť veci na pravú mieru. Vyjadrenie advokáta otca nie je pravdivé, čo preukazujeme priamymi citáciami rozsudkov súdov SR.

„Otec mal prístup k dcére podľa jeho požiadaviek tak telefonický ako aj osobný. Matka by nikdy neodoprela druhého rodiča dcérke, lebo vie, aké je pre ňu dôležité mať oboch rodičov. Otec potrebuje nejako ospravedlniť svoje správanie pred verejnosťou a preto uráža a opovrhuje matku a klame. Z jeho vyjadrenia nie je zrejmé, že rozumie tomu, že dieťa potrebuje oboch rodičov a keď dieťaťu uprie matku následky na dieťati budú fatálne. Rovnako aj po príchode dcérky do Ekvádoru sa otec bude aj naďalej stretávať s dcérou. Matka doplatila na svoju ústretovosť voči otcovi. Umožnila mu predĺžiť prá zdniny s dcérkou na Slovensku o jeden celý mesiac nad rámec dohody a otec dcérku už nevrátil. Napriek tomu sa však matka dokáže povzniesť nad túto situáciu a po jej vyriešení sa otec bude naďalej stretávať s dcérou. Nikdy by dcére nespravila to, čo jej teraz robí otec. Otec nikdy nečelil rovnakej situácii ako teraz vystavil matku. Otcovi bola vždy poskytnutá plná podpora zo strany matky, keď pricestoval do Ekvádoru. Svojím dnešným správaním ubližuje v prvom rade dcérke. Dieťa má právo na rodinný život s oboma rodičmi.“

https://www.ta3.com/clanok/1120172/ochrana-deti-na-slovensku.html

===================

Nech by to bol otec alebo matka, co druhemu rodicovi povie, ze mu dieta neda, tak mu podla mna ublizuje.

A nech by to bol otec alebo matka a svojmu dietatu v case, ked ma byt s druhym rodicom, povie, ze to dieta ma uz iny, pritazlivejsi program, preco nechce byt s druhym rodicom, tak mu tiez ublizuje.

Podla mna to spolitizovava kazdy, kto sa v tomto pripade viac zaobera Blahovou alebo Tomanovou, nez tymto podstatnym, ci obaja rodicia umoznuju druhemu rodicovi, aby bol s dietatom a neprisiel o druheho rodica.

====================

Este nedavno propagandisti a slnieckari kritizovali video, ktore mladych ludi upozornovalo na to, aby si dobre rozmysleli, ci si zoberu za partnera cloveka z inej krajiny, pretoze potom velmi lahko po rozvode mozu prist o dieta.

Je celkom ine mat deti po rozvode nablizku a celkom ine vidiet ich len raz za dlhy cas a nemoct ich vychovavat, nemat pravidelny styk s dietatom.

Neviem, ci viete, ale 70 % rozvadzajucich manzelov na Slovensku sa vie na tom dohodnut a nepotrebuju, aby to za nich rozhodoval sud.

Ked to musia navyse rozhodovat sudy v roznych krajinach, kde plati aj celkom ine pravo, len sa to tym viac komplikuje.

Aj vlastnym detom by som branila, aby si nebrali partnerov z krajin, ktore ich velmi lahko pripravia o dieta. Preto som toto video povazovala za velmi poucne, aby si to mladi ludia uvedomili, ze zaroven tym rozhoduju o celom svojom osude este viac, nez ktokolvek iny a so svojim dietatom po rozvode sa uz nemusia vidiet cele roky. 

No propagandisti neskutocne toto video skritizovali, lebo vraj je rasisticke a upozornovanie na to je len rasizmus.

Aj tymto mladych, neskusenych a naivnych ludi klamu, ked im chcu zatajovat mozne pravne rizika, ktore im ako rodicom mozu znicit zivot a to aj ich detom.

Tu dolezita vec nie je rasizmus, pretoze nejde o to, akej rasy je druhy partner, ale ake ine prava su v inych krajinach. Vase dieta bude v inej krajine posudzovane podla ineho prava a tak isto aj vase rodicovske prava. Aj kniha – Bez dcery neodidem, upozornovala len na to, aby si zeny toho boli vedome, ked zvazuju zivotneho partnera.

Vidim to ako horolezectvo. Nikomu by som nebranila, aby sa stal horolezcom, ale preco by nemal byt upozornovany na rizika horolezectva?

Co je na tom zle, upozornovat mladych, naivnych ludi na rizika spojene s inymi pravami v inych krajinach?

Aj toto sa mi nepaci na propagandistoch, ze v mene svojej propagandy o samom rasizme, klamu mladych ludi, ze sa nemaju coho bat a zakazuju upozornovat na tieto rizika. Nestaci im, ze nasledkom ich cinnosti su mlade dievcata ohrozovane, ze mozu byt znasilnene a zabite, este aj taketo nevinne upozornovanie, ako bolo v tom videu (uz asi ani neexistuje, taky krik proti nemu spustili), oznacuju len za rasizmus.

A aj teraz vidite vysledky. No, maju to na svedomi propagandisti, co zakazuju upozornovat na rizika.

Ludom by sa nemali tajit ziadne rizika.

.