malinova

Nic nemeni na tom, ze SaS budem volit, ak ina strana nebude mat lepsi program k migracnej krize, lebo suhlasim s tym, ze

.

„prichod milionov ludi z afriky a Blizkeho vychodu je pre Europsku uniu momentalne NAJVACSIM PROBLEMOM a PRVYM VELKYM PROBLEMOM“

(z Manifestu slovenskeho eurorealizmu)

.

No zaroven suhlasim s kritikou Richarda Sulika od Eduarda Chmelara:

„HODNOTY VYTVÁRAJÚ VŠETCI ĽUDIA PRÁCE

Hoci je ekonomický neoliberalizmus historicky znemožnenou ideológiou, ktorá patrí na smetisko dejín podobne ako jej protipól marxizmus-leninizmus, ešte stále sa nájdu politické dinosaury, ktoré obhajujú jej nefungujúce princípy alebo veria v jej pseudonáboženské dogmy o nejakej neviditeľnej ruke trhu, ktorá vraj vyrieši všetko alebo o bohatstve, ktoré vraj bude presakovať medzi chudobných. Čo ma však vie rozladiť oveľa viac ako tieto bludy a bájky je neustála snaha neoliberálov urážať jednoduchých ľudí a znevažovať ich miesto v spoločnosti. Šéf centristov Richard Sulík v diskusii o dobrých ekonomických číslach tejto krajiny opäť raz povedal, že boli dosiahnuté tak, že „vyžmýkali tých, ktorí tvoria hodnoty“. Nepovedal to po prvý raz a pred ním tento newspeak používali Ivan Mikloš, Ľudovít Kaník či Mikuláš Dzurinda. „Ľuďmi, ktorí tvoria hodnoty“ rozumejú neoliberáli podnikateľov, bankárov, manažérov veľkých korporácií – skrátka tých, ktorí zamestnávajú ľudí. A ešte si pritom zvyknú kopnúť do učiteľov, lekárov, vedcov či umelcov (skrátka tých, ktorí neprinášajú bezprostredný materiálny zisk) s povýšeneckou poznámkou, že vraj „oni na nás robia“. Považujem to za obyčajné politické hulvátstvo. Bol by som rád, keby si aj neoliberáli so svojou zvrátenou hodnotovou výbavou raz a navždy uvedomili zopár vecí.

.

V prvom rade (hoci to bude pre nich zrejme prekvapenie), hodnotu vytvárajú všetci pracujúci ľudia. Bez mozoľnatej práce vašich robotníkov by ste nemali žiadne zisky, lebo vy by ste tú ťažkú prácu pri vysokých peciach v železiarňach, v bani alebo vo fabrike pri páse jednoducho fyzicky nezvládli. Hodnoty vytvárajú aj krajčírky, ktoré šijú vaše drahé obleky. Hodnoty vytvára aj ten maďarský roľník na vidieku južného Slovenska, ktorý v úpornej drine vtláča do rozpálenej zeme cesnak po cesnaku, aby ste mali čo jesť. Hodnoty vytvára kuchár, ktorý plní vaše žalúdky. Hodnoty vytvára upratovačka na verejných záchodoch, kde ste občas nútení si odskočiť. Hodnoty vytvára rušňovodič, ktorý vozí denne tisíce ľudí za prácou do vašich firiem. Hodnoty vytvára pokladníčka v supermarkete, ktorá obsluhuje potreby zákazníkov. Hodnoty vytvára učiteľka, ktorá vychováva vaše deti a často tak napráva to, čo ste vy zanedbali. Hodnoty vytvára kardiochirurg, ktorý sa usiluje zachrániť váš biedny život. Hodnoty vytvára sólista opery SND, básnik zo Závažnej Poruby alebo tanečnica z Lúčnice, ktorí robia Slovensko krajším, formujú jeho ducha a šíria jeho slávu viac ako vaše sebecké pohnútky. Je veľa druhov hodnôt. Nenárokujte si na ich výlučné vlastníctvo. Lebo pre mnohých ľudí sú práve vaše aktivity majiteľov kasín, barov a luxusných hotelov úplne bezcenné.

Vážim si prácu poctivých podnikateľov, osobitne živnostníkov a malých podnikateľov, ktorých považovala každá ponovembrová vláda za svoju prioritu, no každá napokon vždy uprednostnila tých veľkých. Je úplne v poriadku, keď sa pravicová strana usiluje ochraňovať záujmy podnikateľskej sféry rovnako ako ľavicová strana by mala ochraňovať záujmy zamestnancov – lebo politika je predovšetkým zápasom záujmových skupín. Ale toto štvanie, ktoré tu vytvárajú neoliberáli svojím slovníkom, už nie je presadzovanie skupinových záujmov, ale triedny boj. A ten nemôže mať iné vyústenie ako stupňujúci sa extrémizmus, nenávisť a následný rozpad spoločnosti.

.

Z Chmelarovej diskusie o práci v neskorom kapitalizme:

.

Naša predstava o ľuďoch v stredoveku, ktorí hrdlačili na panskom, bola do istej miery skreslená, lebo stredoveký roľník nepracoval viac ako štyri hodiny denne. Prvé manufaktúry krachovali na tom, že nedokázali získať ľudí na celodennú prevádzku. Podobne slávny lekár a nositeľ Nobelovej ceny za mier Albert Schweitzer vo svojich spomienkach vysvetľoval, prečo mali európski kolonizátori také obrovské problémy so zapojením afrických domorodcov do kapitalistického výrobného procesu. Nebolo to preto, že by boli leniví (ako znie tradičný rasistický predsudok), ale preto, lebo pracovali iba toľko, koľko si vyžadovali okolnosti. Dieťa prírody môže byť iba príležitostným robotníkom. Pôvodní Afričania neboli leniví, ale slobodní. Európski kolonizátori sa rozčuľovali nad ich údajnou nezodpovednosťou, no v skutočnosti ich hnevalo najmä to, že ich nemali v rukách, že neboli odkázaní na zárobok. Schweitzer z toho usúdil, že existuje neprekonateľný konflikt medzi potrebami obchodu a potrebami slobodného človeka. Bohatstvo sa nedá ukoristiť, ak robotník o neho nemá záujem. Ako ich teda prinútili k práci? Vytvorili im čo najviac potrieb – na jednej strane v podobe daní a na druhej strane v podobe zvýšenej ponuky tovaru, hoci išlo zväčša o veci zbytočné (ako bytové doplnky) alebo škodlivé (ako alkohol a cigarety). Ľudí z pralesa i tých z ranonovovekej Európy zmenila vlastná malichernosť.

.

Najväčším sociálnym problémom dneška je cena práce. Ľuďom sú zbytočné štatistiky o najnižšej nezamestnanosti, ak vedia, že ich rodiny z týchto príjmov nevyžijú. Ešte v roku 2000 tvorili mzdy 67 percent z celkového koláča, zvyšok bol zisk. Dnes ide v Európskej únii priemerne polovica z toho koláča na mzdy a polovica na zisk. Ale na Slovensku ide na mzdy iba 35 percent, čiže 65 percent tvorí zisk. Vrátiť tento nepomer do prirodzeného stavu, zvýšiť dôstojnosť pracujúcich a ich pracovných podmienok by malo byť jedným zo základných cieľov súčasného sociálneho hnutia.“

.

Sulikov clanok k socialnemu inzinierstvu:

https://dennikn.sk/blog/prvomajove-socialne-inzinierstvo/?ref=tit-box-top#comments

.

No tito byvali praviciari a to zvlast zblbnuti slnieckovazali (ku ktorym Sulika uz neratam), prechadzaju vysokomoralnou transformaciou „ludskosti“ k ludom v biede, len pokial je to propagandou EU alebo len exotickym rozmerom ludskosti, teda celkom falosnej.

.

Pašovanie ľudí mimovládnymi organizáciami – novodoby vynosny obchod s ludmi, na ktorom sa da cez rozne mimovladky rozne prizivovat – to je ich moralny ekonomicky prerod:

http://www.kvonline.sk/f-william-engdahl-neziaduce-mimovladne-organizacie-financuju-na-isis-napojene-lode-na-prepravu-utecencov-do-eu/

.

informacna vojna 26.4.2017  1 hod sa venuju teme ako slniečkári kolaborujú s pašerákmi:

.

https://www.youtube.com/watch?v=XtYy7ZTRi44

od 55 min. k pasovaniu ludi do Europy

.

.