malinova

„Ked som dnes pozeral na titulky, tak som neveril vlastnym ociam. Napr. „Rusi su frustrovani, bude vojna“

„Hrozi vojna?“

Myslel som si, ze uz je vojnovy stav.“

Beží anketa:

Na ktorú stranu sa pri tomto konflikte pridávate? Na Rusko 80% Ukrajina 15% obidve sú vinné 4%.

Aj táto anketa ukázala, že ľudia už majú plné zuby tejto propagandy. 

Keď takto budú pomáhať a šíriť poplašné správy, tak sa im ju naozaj podarí vyprovokovať, bláznivým propagandistom! Nie je to trestné ako šírenie poplašnej správy?

Znovu pripomínam, ako štvali do vojny s Irakom, koľká to podobnosť:

Politicky správna kombinácia – vojnový nadšenec a slniečkár v jednej osobe

9.8.2002

Irak je pre nás šancou. Práve prípadný útok na Saddámov režim by mohol ukázať, kde stojíme. Celý svet v podstate už týždne nehovorí o ničom inom. Na Slovensku je ale ticho. Okrem Ameriky a pravdepodobne Veľkej Británie sa nikomu veľmi do vojny nechce.

začínajú však stále viac pochybovať, či je vojna najlepším riešením.

To je pre Busha signál, že musí svojim ľuďom vysvetliť, o čo mu ide. V posledných dňoch sa mu darí získavať podporu u kongresmanov, od ktorých chce rezolúciu otvárajúcu priestor pre zásah.
Podľa analytikov dokázal z Iraku urobiť tému číslo jeden. „Ešte pred pár mesiacmi bola agenda úplne inde. Hovorilo sa o korupcii, ekonomických škandáloch a spomalení ekonomiky. Teraz sa hovorí len o Iraku.

Najmä zmienka o spoločnom postupe smeruje ďalej ako len k Američanom. Všimnúť si ju mali kongresmani a určite aj európski a arabskí spojenci.

22.11.2002

Pozvanka do sveta: Slovensko ešte nikdy nebolo bližšie k Západu ako dnes. S pozvánkou do NATO sa stávame súčasťou demokratického sveta.

26.11.2002

S MADELEINE ALBRIGHTOVOU O TOM, KAM PATRÍ, O TOM, PREČO MÁME ZRAZU TAK BLÍZKO K AMERIKE, O BUSHOVEJ POLITIKE A O JEJ ISTOTE, ŽE SADDÁM KLAME

28.11.2002

Kde stojime: Slovenská politická špička v sobotu spoločne s Madeleine Albrightovou oslavovala pozvánku do NATO. Pri jednom zo stolov sedel aj minister vnútra Palko. Keď premiér Dzurinda hovoril o tom, že stojíme na strane Ameriky, Palko sa netváril akurát šťastne. (Dnes Pellegrini, mal sa tváriť šťastne)

(Tými stolmi sú posadnutí!)

Nejde o vysielanie slovenských vojakov do vojny, ide o to, kde stojíme. Čo si myslíme o svete, koho považujeme za prirodzeného spojenca. Či nám viac sedí európske vyhýbanie sa, alebo americká akcia.
Hoci ako skutoční spojenci musíme byť pripravení niečo aj urobiť. Dzurinda ani Kukan ale zatiaľ nepodpísali dokument, v ktorom by záväzne sľubovali, že sa zapojíme do bojov. Ostatne, čo by sme aj ponúkli. Pokojne sa to môže skončiť logistickou podporou: otvoríme vzdušný priestor, pripravíme ženistov.

(Stále máme čo pripraviť pre vojnu.)

24.1.2003

Bude teplo? Bude zima? Bude vojna? 

Nemci a Francúzi sú zrazu najlepšími priateľmi. Spojil ich odpor k hroziacej vojne. Ak by malo byť podľa nich, vojna nebude (a svet bude ďalšie mesiace čakať, či sa náhodou zbrojným inšpektorom podarí nájsť ešte lepšie dôkazy, že Saddám skutočne klame).

30.1.2003

Vojnu cítiť vo vzduchu, napriek tomu sme sa ešte stále nedozvedeli, či a kedy sa začne. Ten, kto čakal, že to bude vedieť po posolstve prezidenta Georgea Busha o stave únie, musí byť sklamaný.

Krajiny podporujúce vojnu

• Veľká Británia
• Taliansko
• Dánsko
• Holandsko
• Portugalsko
• Maďarsko
• Poľsko
• Česko
• Slovensko
• Poľsko
• Slovinsko
• Bulharsko
• Rumunsko
• Lotyšsko
• Litva
• Estónsko

11.2.2003

Ake bude NATO?

Posledných desať rokov sme počúvali, že NATO je o spoločných hodnotách. Že je to spoločenstvo krajín, ktoré sa veľmi podobne pozerajú na svet. Presne tak sme alianciu vnímali. NATO bolo zárukou, že budeme patriť do slušnej časti sveta. Irak všetko zmenil. 

Zrazu nie je nič isté. 

Francúzi, Nemci a Belgičania vymenili jedného z klubu za svoju vidinu svetového mieru.

18.3.2003

Čas diplomacie sa skončil. Na rade je vojna

Po včerajšku je jasné, že OSN je mimo hry. Spojené štáty, Británia a Španielsko stiahli návrh druhej rezolúcie o Iraku a otvorili si tak cestu k akcii. Svet môže kričať, že tak urobia bez mandátu OSN, ale to je všetko. Čas, ktorý mali Francúzi a ich spojenci z protivojnového tábora, vypršal. Teraz sa ich už nikto na nič nebude pýtať.

https://www.sme.sk/c/843861/cas-diplomacie-sa-skoncil-na-rade-je-vojna.html

19.3.2003

Vojna v Iraku rozbila Bezpečnostnú radu. Tento spor prinútil Spojené štáty, aby posledné rozhodnutie urobili namiesto OSN. Čo sa to vlastne stalo? Čo je príčinou zlyhania svetového spoločenstva?

ON je príčinou vojny, on dvanásť rokov klamal a podvádzal svet. To on urobil z Bezpečnostnej rady smiešny klub, v ktorom sa nedá dohodnúť na ničom dôležitom.

Bezpečnostná rada nedokáže reagovať na hrozby.

nesplnil ani jednu z rezolúcií, na ktorých sa OSN dokázala dohodnúť. Napriek tomu majú mnohí členovia OSN pocit, že Amerika ide do vojny neoprávnene.

Akaze chyba OSN??? Kto zlyhal?
Ktoze to prisiel s jednoznacnou a nemennou rokovacou „poziciou“: kto nejde s nami, ide proti nam!?

Kostolny – z coho to obvi nujes OSN? Ze funguje, ze podla jestvujucich medzinarodne dohodnutych pravidiel brani agresii unilateralnej sily? 

5.4.2003

Preto je pre prezidenta určite výhodou, keď do kampane bude vstupovať v pozícii úspešného vrchného veliteľa ozbrojených síl a hlavne s nezabudnuteľnou fotografiou v leteckej kombinéze a medzi americkými hrdinami. 

11.12.2003

Nejde však len o zárobky pre vyvolenú skupinu, ktorá sa postavila na správnu stranu. Američania tvrdia, že v hre je aj bezpečnosť. Krajiny, ktoré boli proti vojne v Iraku a celý čas slovne útočili na Ameriku, predsa nie sú zárukou, že sa teraz budú správať k spojencomlojálne.
Preziden t Bush opakovane povedal, že tí, čo sa nepridali na stranu spojencov, za svoj postoj zaplatia. Vylúčenie niektorých krajín je prvým konkrétnym činom.

31.12.2003

Svet roku 2003 sa stratil v Saddámovej brade. To on vyprovokoval vojnu v Iraku, rozhádal takmer celý svet, to on zúžil svet na Irak.

Svet je po posledných mesiacoch bezpečnejší, demokratickejší a slobodnejší. A to aj napriek tomu, že stále hrozia teroristické útoky a stále je dosť tyranov, ktorí ničia svojich ľudí. Pád Saddáma síce spôsobil diplomatickú roztržku dosahujúcu rozmery studenej vojny, no nepochybne svet urobil lepším. A to musia uznať aj tí, ktorí boli proti vojne.

Svet sa tohto roku rozdelil. Jedni majú pocit, že hrozby sú také silné a naliehavé, že treba konať. Druhí, že všetko sa dá riešiť aj pokojnou cestou. Jednoducho si myslia, že ešte je čas.