Prečo si OSN nevšimla, že je tam vojna už deväť rokov a nikto to neriešil?
11. marca 2023,
malinova,
Nezaradené
90 % tých, čo tam zostali v tejto vražednej zóne, neuvádzala počet, čaká na Rusov. To povedala aj česká novinárka v polhodinovej reportáži z Bachmutu. Pred dvoma dňami sa odtiaľ vrátila.
Hovorila aj o takej matke, čo s tromi malými deťmi zostala čakať v Avdijivke na Rusov. Pritom povedala, ze v Avdijivke je vojnový stav už od roku 2014. Takže neviem, kto tam s kým bojoval. Včera mi tu tvrdili, že táto vojna tam trvá už deväť rokov a netrvá len rok!
Prečo si OSN nevšimla, že je tam vojna už deväť rokov a nikto to neriešil?
„Prežila som a povedala som pravdu. Teraz som pre Ukrajinu nepriateľ“: Aký bol osud „Mariupolskej madony“
Jej foto je dnes zakázané, ale keď jej fotku používal celý svet, tak zakázaná nebola.
„Mimochodom, Západ a Ukrajina použili vtedy fotku Marianny v plnom rozsahu – na obálkach všetkých médií. Ale potom, čo dievča povedalo, ako sa všetko v tých dňoch v Mariupole skutočne stalo, Ukrajina ju okamžite priviedla na svoju slávnu bázu „Mirotvorec“ – kde sú zverejnené zoznamy „nepriateľov národa“. A Západ nikde, ani malým písmom, nevymenil ich obálky s Mariannou. Predstieral, že už neexistuje. A teraz je tu, priamo predo mnou.
.
Prišli k nám po jedlo a povedali nám, že oni sami nemajú žiadne zásoby. Keď o tom hovorím, na Ukrajine píšu, že som zradca a očierňujem ich. Ale poviem vám, ako to bolo. Diskreditovali sa tým, že obsadili budovu na území nemocnice, čím porušili Ženevský dohovor o ochrane obyvateľstva počas nepriateľských akcií. Neskôr som bola v budove, kde sedeli ozbrojené sily Ukrajiny. Ich okná boli naplnené vrecami s pieskom. A v našich izbách – obyčajné sklo. Teda, len sa za nami schovávali.
.
– A predtým bola príležitosť dostať sa z Mariupolu? Keď mesto patrilo ozbrojeným silám Ukrajiny, hovorili o „humanitárnych koridoroch“.
.
– Nie, neboli tam koridory! Ukrajinská armáda nikoho z mesta nepustila! Niektorí, ani neviem ako, sa cez ne prepchali. Možno za peniaze.
“Ako môžete umiestniť vojakov vedľa tehotných žien?”
.
– Začali ste hovoriť o tom, čo sa naozaj stalo, až keď ste boli v Donecku?
.
– Nie, hneď. Ešte v Mariupole, v nemocnici po pôrode, keď mesto ešte patrilo ozbrojeným silám Ukrajiny, za mnou prišli novinári z americkej Associated Press, všetko som im povedala, rovnako ako teraz Vám. Nechali však len to, čo potrebovali. A už v Donecku, keď som sprostredkovala celú pravdu, mi prišli správy z Ukrajiny – že som teraz pre nich nepriateľ.
Ale mám veľké otázky pre ukrajinské velenie – ako môžete dávať príkazy na umiestnenie v obytných budovách, nemocniciach? Áno, aj vedľa tehotných žien?
.
– Aké?
.
– S Chodorkovským. Zavesil moju fotku na svoje sociálne siete a pod ňou porovnanie Mariupolu a obliehaného Leningradu. Len ma využil na svoje účely, v ich propagande. Požiadala som ho, aby fotku odstránil, ale neurobil to.
.
Chcete od neho peniaze?
.
– Len chcem, aby vymazal moju fotku.
.
– A skúšala si osloviť západné médiá, ktoré ťa tlačili na obálky?
.
– Oslovili ma rôzni novinári, okrem ukrajinských. Dala som teda rozhovor talianskemu novinárovi Giorgiovi Biancovi. Pravda, nikdy to nevyšlo v médiách, zverejnil to na svojom kanáli YouTube, ale aj to bolo okamžite zablokované.Marianne Spring z BBC so mnou urobila veľa materiálu, aj keď so svojimi poznámkami, ale aj tak… A zvyšok západných médií, s ktorými som hovorila, nakoniec rozhovor so mnou nezverejnili. Načo by potrebovali nepríjemnú pravdu?“