Keďže mladí najatí propagandisti (hlavne progresívni novinári) sa ako čert kríža boja verejných diskusií s odborníkmi, ktorí si nemyslia identicky to isté, reagujú zakázané a cenzúrované média až teraz, keďže doteraz boli umlčiavané:
„V extrémistickom štvavom plátku s názvom Denník N vyšiel pred pár mesiacmi akýsi „manuál proti prokremeľským trollom“ s návodom ako argumentovať vo veci Ukrajiny a Krymu. Keďže sme v tom čase nemali priestor, aby sme sa k nemu kriticky vyjadrili, robíme tak teraz.
Redaktor Šnídl predložil analytikovi a diplomatovi Davidovi Stulíkovi niektoré z častých argumentov, ktoré podľa neho používajú kritici proti oficiálnej verzii a Stulík ich „vyvrátil“. Pozrime sa však bližšie na to, ako žalostne sa dá argumentovať, a ako si páni euroatlantickí propagandisti musia zakrývať jeden a pol oka, aby si mohli vystavať akú-takú rétorickú fasádu, keď im skutočné argumenty chýbajú. Celý článok v origináli nájdete tu.
My ho pre jeho dĺžku a autorské práva nebudeme preberať celý, zhrnieme podstatu a urobíme to tak, že najprv uvedieme argument kritikov, potom Stulíkovo vyjadrenie a napokon k veci dopovieme to, na čo pán Stulík „pozabudol“.
Argument: „A čo Batalión Azov s nacistickou symbolikou?“
Stulík: hovorí, že Batalión Azovosobne navštívil: „Videl som tam tie nášivky alebo tetovania s takýmito symbolmi. Stretli sme tam naozaj kdekoho.“ Hovorí však, že takíto jedinci tam tvorili výraznú menšinu, pričom práve takíto „náckovia“ sú často ruskojazyční. Okrem nich tam však vraj sú aj úplne normálni muži.
Čo treba dopovedať: Vlastne takmer nič. Všetko podstatné hovoria tie stovky fotografií tetovaní na telách zajatcov z Azovstaľu či odinakiaľ. A symboly na vlajkách a uniformách. A vyjadrenia tých ľudí, ich hailovanie, ich terorizovanie obyvateľov s inými názormi, dokumentované zločiny… Kto považuje ich názory za normálne, zrejme má hranicu normálnosti dosť posunutú. A asi by teda ani nemusel mať problém, keby napríklad na Slovensku vznikol podobný polovojenský oddiel, ktorého členovia by verejne mávali vlajkami s hákovými krížmi, hailovali a robili všetky tie ďalšie veci, ktoré dokázateľne robili príslušníci Bataliónu Azov. Ktovie čo by na to povedal napríklad prokurátor Tomáš Honz či sudkyňa Pamela Záleská, ktorí neváhajú poslať človeka do basy za podstatne menej nápadný prejav sympatií k “skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje alebo v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb, alebo ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť”, ako to pekne formuloval náš trestný zákonník.
Argument: „Za konflikt Ruska a Ukrajiny môže Západ, ktorý urobil v Kyjeve puč“
Stulík: „V tomto prípade sa môžem oprieť o vlastnú skúsenosť, pretože v rokoch 2013 a 2014 som pracoval v Kyjeve a tie udalosti som sledoval z prvej ruky. Môžete mi veriť, nemusíte, no poviem, čo som videl. Na Námestí nezávislosti boli prevažne úplne bežní ľudia, napríklad učitelia, úradníci, robotníci, ktorí neboli ozbrojení. Spočiatku tam nikto nemal ani len štíty. Vždy to boli poriadkové zložky, ktoré stupňovali násilie proti demonštrantom. Celé to vyústilo do masakra, keď sa viac než sto ľudí stalo obeťou streľby, ktorú vo februári 2014 spustili represívne zložky prezidenta Janukovyča.““
K tomuto ale dopoviem ja. Čo pán Stulík nevidel, to podľa neho neexistuje. Podľa tejto logiky nás Rusi v 68 neobsadili, lebo ja som ich nikdy nikde na Slovensku nevidela. Nevidela som ani jeden tank, hoci tanky sa sústavne spomínali a nikdy som nevidela ani jedného ruského vojaka. Vraj boli u nás, ale nikdy som ich nevidela. Boli také niečo imaginárne, čo nás obsadilo a čo nikto z nás nevidel. Nikto mi nikdy nepovedal – Videl som teraz ruský tank alebo nejakého Rusa. Ja neviem, kde tí Rusi boli, ale ja som ich naozaj za celý socializmus nikde nevidela. Nám rozkazovali len totalitní spoluobčania, ako ich po diskusiách vidíme aj dnes. Len presne také domáce hyeny. Vtedy ešte nie také nacistické, ako to už zažívam teraz. Povedala by som, že za posledný rok so diskutovala s väčším počtom nacistov než za celé roky v socializme. Myslela som si, že existujú vo filmoch z druhej svetovej. Že sa narodili noví, to vidíme až teraz. A splnila sa aj predpoveď, že sa vydávajú za antifašistov, antinacistov presne v štýle – Zlodej kričí chyťte zlodeja!
Ale chcem sa vyjadriť k tomu Majdanu, kde podľa neho boli úplne bežní ľudia, aj učitelia.
A viete, prečo tam mnohí boli? Lebo boli aj vydieraní, že keď tam nebudú, tak nedostanú skúšku na vysokej škole!
To som sa dozvedela od Ukrajinky, čo u mňa bývala tri mesiace, že takto ich vydieral učiteľ na vysokej škole, že musia doniesť fotku, že boli na Majdane, ako dôkaz svojej prítomnosti na ňom, inak nedostanú skúšku. A keďže ona nebola, tak tú skúšku nedostala a kvôli tomu skončila na škole. Preto potom šla študovať vysokú školu na Slovensko.
Mohla by si to vymýšľať, keby ich chcela len kritizovať, ale ona Ukrajincov nijako za nič nekritizuje. Naopak, veľmi sa jej dotýka, keď niekto Azov vidí ako nacistov. O to viac verím, že keď ich takto skritizovala, čo na nich nedá dopustiť, je to objektívna informácia. Taktiež sa nemohla vyhovárať za len neúspešnosť na škole, keďže vysokú školu vyštudovanú má. Ale už nie s vydieraním, že musí byť na Majdane.
Čo keby sa také dialo u nás? Neurobíš skúšku a skončíš na vysokej škole, keď nepôjdeš na požadovaný politický protest?
Sú toto bežní ľudia alebo vydieraní študenti, ktorých je čím vydierať?
Spomínaný dlhý článok s protiargumentami, ktorých doteraz umlčiavali a ktorých umlčiavania sa vymetení diskutéri na SME dožadujú! Nechcú verejné diskusie! Kto nerozmýšľa identicky, je pre nich nacista a deportovať!
Ani sa potom nečudujem, že uvažovali podobní na Ukrajine rovnako. Nie si na našom proteste, prac sa zo školy a nebudeš mať VŠ!
https://www.hlavnespravy.sk/aby-sa-nezabudlo-co-bolo-treba-dopovedat-k-manualu-dennika-n-ako-zavadzat-o-ukrajine/2912776
.