Navyše pracujete aj na vojne, totalite a na cenzúre! Oproti tomu len zlodeji sú menej, čo je tu z vás!

31. januára 2022, malinova, Nezaradené

Pellegrini: „Vláda ich schválila, a preto sú pre vládu záväzné bez toho, aby ich schválil parlament.

 

„Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) koncom novembra v reakcii na to, že parlament stále návrhy neschválil, uviedol, že je to pre neho čisto technická záležitosť. „Vláda ich schválila, a preto sú pre vládu záväzné bez toho, aby ich schválil parlament,“ konštatoval Pellegrini s tým, že vláda vie, kde sú jej spojenci a kde si má plniť svoje práva a povinnosti.“

https://www.aktuality.sk/clanok/654631/bezpecnostna-strategia-sa-prerabat-nebude-odkazal-bugar/

 

 

Chmelár 31.1.2021:

 

„Už včera som poznamenal, že nasadiť do diskusií o DCA Veroniku Remišovú a Janku Cigánikovú je podobná úroveň ako vyslať tam Joža Pročka a Romanu Tabák. Obe dámy už ani nemali úlohu niekoho presviedčať, iba naučiť sa noty a odrapotať všetky frázy podľa dohody. Ja sa čudujem, že sa s nimi niekto vôbec bavil. Vysvetľovať Vasilise Premúdrej, že my naozaj nie sme povinní prijať Ukrajinu do NATO? Alebo pokúsiť sa vysvetliť Janke Cigánikovej, že vyriešiť spor na Ukrajine nie je ako stiahnuť gaťky, že si to vyžaduje diplomatický takt a neprilievať olej do ohňa? Prečo vlastne, keď sa táto pani správa ako Vasiľ Biľak, keď tvrdí, že vojská NATO nie sú cudzie a môžu tu kedykoľvek byť, lebo sme členmi NATO? Nuž takto argumentovali vlastizradcovia v roku 1968, že sovietske vojská nie sú cudzie, ale bratské, lebo sme členmi Varšavskej zmluvy. Na jednej strane, keď nechcete amerických vojakov v Kuchyni a na Sliači, povedia vám, že to sú základne NATO (nie sú, je to majetok Ozbrojených síl Slovenskej republiky) a na strane druhej, keď poviete, že tu nechcete (fakticky) americké vojenské základne, vyhovárajú sa, že žiadne tu nebudú, lebo tie základne sú naše (aj keď odovzdané Američanom do bezplatného prenájmu)…
Toto naozaj nemá význam. Vymýšľajú si, klamú vás a účelovo vás zavádzajú. Keď sa im to hodí, povedia vám, že rovnakú zmluvu majú aj Maďari (nie je to pravda). Ale keď sa im to nehodí, tak pani Cigániková pospomína Poliakov i Rumunov, ktorí majú amerických vojakov, ale nespomenie Maďarov, ktorí rozmiestnenie ďalších vojakov NATO vo svojej krajine odmietli. O tom, že ukrajinská kríza nepredstavuje priamu vojenskú hrozbu zo strany Ruska, už nehovorí len ukrajinská vláda, ale aj maďarská a dokonca i poľský prezident, ale naša vláda naďalej straší, ako nás ohrozujú ruské zbrane. Napriek ubezpečeniam Kyjeva, že situácia je pokojná, sa Ivan Korčok nepridal k miernejšiemu tónu Európy, ale poplašným správam USA. Rezort diplomacie vyzval Slovákov, aby necestovali na Ukrajinu. No Slováci zasa vyzývajú rezort diplomacie, aby necestoval do Washingtonu a nešíril bludy.
Denník Sme rieši, že slovanská vzájomnosť je len ideologická bájka, ktorá neexistuje a nikdy neexistovala, lebo veď pozrite, ako sa Rusi s Ukrajincami tlčú. Akoby stratili pamäť, že Francúzi a Nemci sa krvavo lynčovali celé stáročia, kým ich nezmieril projekt zjednotenej Európy. A niekto tu nechce pochopiť, že Kollárov projekt slovanskej vzájomnosti (ktorého humanistický charakter pochopil aj Masaryk) má podobný cieľ, že to nie je konštatovanie stavu, ale ideál, pretože Európa musí dýchať oboma pľúcami. Kým nenastane zmierenie na Východe (a niekto sa sakramentsky snaží, aby nenastal), Európa sa nikdy nezjednotí a nebude stabilná. Tak komu môže prekážať historické zmierenie slovanských národov? Boris Kollár, ktorý hystericky odmietal pomôcť Taliansku a Grécku, keď žiadali o pomoc s utečencami (a NATO sa tým odmietlo zaoberať), teraz tvrdí, že by sme nemali odmietať príchod vojakov NATO (ktoré je odrazu ochotné sem prísť), lebo vraj prílev ukrajinských a ruských utečencov nezvládneme. No najagresívnejší je Denník N, ktorý je rozzúrený do biela z toho, že ešte aj premiér a prezidentka (inak lojálni podporovatelia prítomnosti cudzích vojsk na Slovensku) si dovoľujú váhať alebo skôr nenáhliť sa tak ako Naď, Majer a Krúpa. Chápete? Tu sa už aj náznak uvažovania považuje za zradu, lebo „proti agresívnemu a rozpínavému Rusku“ sa nepripúšťa nič iné ako zúrivý militantný rev. Kde to žijeme? Ja neviem, koľko pravdy je na tvrdeniach, že Eset spolupracuje s americkými spravodajskými službami, ale keby to robil, Denník N by sa nesprával inak. A tak pre týchto fanatikov už Boris Kollár nie je bývalý mafián a kšeftár, ktorý zobchoduje všetko, ale „zodpovedný štátnik“, lebo súhlas s rozmiestnením amerických vojakov na Slovensku je pre nich dôležitejší ako čokoľvek iné – rovnako ako sú pre nich záujmy Spojených štátov dôležitejšie ako záujmy Slovenskej republiky.
Mňa títo darebáci oklamať už nemôžu, ja ich metódy poznám, ja som ich už zažil. Pripomeňte si, ako vás klamali o hrozbe Iraku: https://www.sme.sk/…/desat-najvacsich-lzi-o-vojne-v… Pripomeňte si, ako vás klamali o výstavbe protiraketového systému v Brdoch: http://www.changenet.sk/index.stm?section=forum&x=275881 Je to rovnaké. Fascinuje ma, že hoci je vďaka Carlovi von Clausewitzovi už 190 rokov známy spôsob výroby démonizácie nepriateľa ako súčasť vojnovej propagandy, ľudia sa zakaždým nechajú podviesť.“
(krátené)
https://www.facebook.com/ChmelarEduard/photos/a.328767897155109/5116421065056411/
.
.
.

Desať najväčších lží o vojne v Iraku

Pravda oslobodzuje, hovorieval Ježiš Kristus. Pravda oči kole, platí skôr v dnešnom svete. Tri roky od začiatku invázie do Iraku by mnohí najradšej zabudli na to, čo vtedy hovorili. Obzvlášť na Slovensku sa kritická sebareflexia veľmi nenosí. A to nielen…

https://www.sme.sk/c/2638835/desat-najvacsich-lzi-o-vojne-v-iraku.html

.
.
.

Dnes tu prebieha konflikt s vojnovými štváčmi, ktorí riskujú jadrovú vojnu

16. apríla 2017 09:58

Bola som proti zasahu v Iraku a za nesuhlas s preletom bojovych lietadiel nad nasim uzemim. Ked som to pisala v diskusiach, tak mi odpovedali, ze ja tomu nerozumiem, ale lepsie rozumeju ti nasi intelektuali – novinari, co to sprostym ludom vysvetlovali ako ti, co tomu najlepsie rozumeju, kedze sa politikou zaoberaju cele dni.

.

Velmi lutujem, ze som si neodkladala tie ich clanky, kde na to nas sprosty narod ako intelektuali presviedcali ako ti vzdelanejsi, co tomu lepsie rozumeju. Lebo uz tie clanky neexistuju, vymazali ich, aby im to uz nikto nemohol pripomenut ich vlastnymi slovami, co vtedy pisali a ako sa vysmievali z ludi, ze tomu nerozumeju. Kazdy, kto bol proti, bol len nevzdelany blbec. Dnes sa to znovu opakuje a zas, kto s nimi nesuhlasi, je len nevzdelany blbec.

Dnes mozu 18 rocnych aktivistov presviedcat, ze ako intelektuali musia tomu, o com rozhoduju teraz, rozumiet lepsie. Ti osemnastrocni nemaju spomienky na to, ako ludi zavadzali vtedy na politicku objednavku.

.

Ak tie ich mudre, inteligentne vysvetlenia, ako tomu lepsie rozumeju teraz, nevyjdu, tiez tieto svoje sucasne clanky vymazu, aby ste im nemohli ukazat, co pisu teraz, ked to zas bude len omylom.

.

Ja som si z toho zobrala to, ze ako ich inteligencia nebola zarukou vtedy, presne tak isto nie je ani teraz a uz sa nedam presvedcit, ze tomu rozumeju lepsie a nie vzdy len politickym objednavkam.

https://malinova.blog.pravda.sk/2017/04/16/dnes-tu-prebieha-konflikt-s-vojnovymi-stvacmi-ktori-riskuju-jadrovu-vojnu/
.
.
.

Uprostred leta roku 1964 bola atmosféra nad Tonkinským zálivom napätá

28. novembra 2018

Řetěz událostí

Přes všechny pochyby se po událostech ze srpna 1964 rozběhl řetěz událostí, na jejichž konci bylo masivní nasazení amerických vojáků ve Vietnamu. Prezident Johnson ještě v noci 4. srpna 1964 amerického času vystoupil s rozhlasovým projevem, ve kterém popsal útok severovietnamských plavidel na americké lodě a zároveň mluvil o právu na vojenskou odplatu.

To byla ale jen předehra americké účasti ve válce ve Vietnamu, kterou formálně umožnila takzvaná Tonkinská rezoluce, kterou schválily obě komory Kongresu 7. srpna 1964. Nebyla sice formálním vyhlášením války, prezidentovi ale umožnila nasadit tolik vojáků a techniky, kolik on sám považoval za nutné.

Američtí velitelé postupně k útokům využili prakticky celý letecký arzenál – od stíhaček z letadlových lodí až po mohutné bombardéry B-52, jež si na vietnamském nebi odbyly bojovou premiéru. Celkem svrhli Američané na Vietnam na 45 milionů tun bomb i miliony litrů chemikálií, včetně neblaze proslulého herbicidu Agent Orange.

Válka ve Vietnamu si podle odhadů vyžádala v letech 1954 až 1975 životy asi dvou milionů vietnamských civilistů. Ve Vietnamu padlo 58 tisíc Američanů a dalších 300 tisíc utrpělo zranění.

Prekrútenie udalosti v USA

Rôzne mediálne zdroje, vrátane TimeLife a Newsweek uverejňovali v auguste rôzne články týkajúce sa incidentu. Time napríklad napísal: „Skrz temnotu, zo západu a juhu… votrelci opovážlivo vpadli… na jmenej šesť z nich… začali strieľať na torpédoborce automatickými zbraňami, tentoraz zo vzdialenosti 2 000 yardov.“[18] Time ďalej písal, že „nie je pochýb o názore admirála Sharpa, že Spojené štáty budú musieť na útok odpovedať,“

 

Toto si všimnite, že tomu slúžili MÉDIÁ ako vojnychtivé, lebo takýmto cieľom slúžia niektoré aj dnes – doslova na zavlečenie do vojnového konfliktu alebo lokálnej vojne v Európe.

Séria incidentov ako zámienka na zatiahnutie USA do vojny sledovala popudenie verejnosti proti Severnému Vietnamu, ako aj amerických politikov, ktorí mali volať po vystupňovaní vojny.[19]

 

Nie je to tak aj dnes?

 

„Severovietnamský generál Vo Nguyen Giap vyhlásil, že hliadky Desoto boli poslané do Zálivu, aby vyprovokovali Severný Vietnam k zámienke na vystupňovanie vojny.[19] Viacerí vl ádni úradníci zastávali podobný názor.[19] Americkí politici a stratégovia plánovali provokačné akcie proti Severnému Vietnamu už dlhšiu dobu. Po vojne povedal americký diplomat George Ball britskému novinárovi, že „v tom čase veľa ľudí hľadalo zámienku na začatie bombardovania.“[19] Sú dôkazy, že tieto plány existovali ešte pred Incidentom v Tonkinskom zálive.“

Dala mu právo „uskutočniť všetky potrebné kroky, vrátane použitia ozbrojených síl, na asistenciu ktorémukoľvek členovi Spoločnej obrannej zmluvy Juhovýchodnej Ázie požadujúcemu pomoc v obrane jeho slobody.“ Táto rezolúcia slúžila Spojeným štátom ako legálne ospravedlnenie vystupňovania americkej účasti vo Vietnamskej vojne.“

https://sk.wikipedia.org/wiki/Tonkinsk%C3%BD_incident

 

Dokumenty přinášejí novou pravdu o Vietnamské válce

 

„Nejnovější obrat v pohledu na působení amerických vojsk v jihovýchodní Asii přinášejí nově odtajněné dokumenty z Národní bezpečnostní agentury, o které požádala Federace amerických vědců (FAS).

McNamara si vymýšlel

Nejzásadnější jsou ale informace o incidentu v Tonkinském zálivu z roku 1964. Tehdejší americký ministr obrany Robert McNamary severovietnamské síly obvinil z útoku na americké lodě.

Důkazy posléze předložil Kongresu a prezident Lyndon Johnson vedl zemi do války.

Podle FASu šlo – viděno očima amerického rádiového zpravdoajství – o lež. Nejen že důkazy o nočním útoku neexistovaly, hlavně k němu vůbec nedošlo.“

https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/dokumenty-prinaseji-novou-pravdu-o-vietnamske-valce/r~i:article:518412/?redirected=1543328086

https://malinova.blog.pravda.sk/2018/11/28/uprostred-leta-roku-1964-bola-atmosfera-nad-tonkinskym-zalivom-napata/

 

 

Čo sa môže obyčajný človek dozvedieť o Bezpečnostnej stratégii?

.
.
.
.
.
.