Keď servilní nemajú za čo servilného kritizovať! | » Print malinova

Na Chmelárovi sa mi páči to, že je objektívny a ako vie Pellegriniho skritizovať pod čiernu zem, rovnako sa ho vie aj zastať. Táto vlastnosť, nejaká objektívnosť ľuďom najviac chýba, keď posudzujú čokoľvek. To vidíte len jeden extrém alebo druhý.

Aby ste si to vedeli predstaviť, aká je to krásna a príťažlivá vlastnosť u človeka, povedzme si to tiež na filme, lebo pri obrazovkách a len pri filmoch to zrazu ľudia zázračne chápu!

Predstavte si, že hlavný filmový hrdina, alebo aj vedľajší, chytí nejakého prašivca. Keď ten, chudák, nebol na vine, ležérne ho pustí. V mihu, bez rečí povie mu napríklad: – Padaj! – A nechá ho ísť, lebo je stelesnením hrdinu pre učiaceho sa diváka, že stačilo mu pár chvíľ a on rieši len podstatné veci. Sleduje nejakú hlavnú myšlienku.

Ale potom máme v každom filme aj chudákov, čo keď už niekoho chytia, aj keď nie sú v tlupe, tak sa smejú: – A toto ti nedarujem! Konečne ťa mám! –

Chmelár ako ležérny hrdina. Musí mať reči, lebo to nemáte v obraze, ten obraz, filmový, vám vytvára slovami. Ale vo filme by to bolo bez slov, lebo nezaváhal, nepochybuje, on vie, čo je podstané a čo je vedľajšie.

„V prvom rade, Pellegrini si nebol do Drážďan „zalietať“, ale bol podporiť nášho špičkového tenoristu Pavla Bršlíka na koncerte, ktorý mu môžu závidieť všetky svetové spevácke hviezdy. Sám spevák potvrdil, že vtedajšieho premiéra osobne pozval a poslal mu na predstavenie voľný lístok, ktorý však prišiel tesne pred predstavením. Toto sa rozhodne nevolá papalášizmus, ale reprezentácia štátu a podpora slovenskej kultúry v zahraničí. Možno by burani chceli, aby naša štátna reprezentácia chodila na rebriňáku, ale aj potom by asi frflali, kde vzali na kone, prečo sa predvádzajú a ja neviem ešte čo. Napokon, smejú sa mu, že chodí na traktore, tak asi by mal chodiť na ňom aj do Drážďan, aby boli sedláci spokojní. Toto je strašná hanba a vizitka predovšetkým kultúrnej vyspelosti tohto národa.

Podľa mňa všetci tí novinári a internetoví hejteri ani netušia, kto je to Pavol Bršlík, že je to jeden z najvýraznejších tenoristov na svetovej opernej scéne. Je pravidelným hosťom Viedenskej štátnej opery, Metropolitnej opery v New Yorku, Covent Garden v Londýne, účinkuje a je žiadaný po celom svete. Koncert vysielala aj prestížna televízna stanica ZDF. A my sa ideme sťažovať, že predseda vlády Slovenskej republiky prišiel podporiť svetovú tenoristickú špičku zo Slovenska? Ako prosím?“

Vo filme by zaznela len jeho otázka: – Ako prosím? – Zdvihol by ruku, oprel sa a keby to bola kovbojka, povie Pellegrinimu len: – Bež! –

Ale keďže to nie je film a režíruje ho sám svojim bojom, tak to ďalej máte miesto filmu:

„Vo vyspelých štátoch je bežným zvykom, že najvyšší predstavitelia pravidelne chodia na premiéry popredných umelcov doma alebo na ich prestížne vystúpenia v zahraničí. U nás to robil naposledy len minister kultúry Marek Maďarič. Mali by sme sa radšej pýtať, prečo je súčasnému premiérovi kultúra cudzia a prezidentka si vyberá kultúrne podujatia viac než selektívne. Mne účasť našich najvyšších predstaviteľov na premiérach slovenských umelcov a na ich prestížnych vystúpeniach v zahraničí nevadí, naopak, ja to od nich vyžadujem!

Vraj toto by sa za Dzurindu nestalo? Isteže nie! Ten sa vyvážal na hokej a o kultúru ani nezavadil – to jeho vernému podriadenému Beblavému neprekážalo. A od servilne provládnych novín ako sú Aktuality.sk, ale aj Denník N a ostatné by som očakával, že s rovnakou vášňou budú požadovať, aby Andrej Kiska zaplatil milión eur, ktorý minul na skutočne súkromné cesty domov. Vtedy Andera z Popradu bránili, dnes majú krvavé oči za niekoľko tisíc použitých vskutku efektívne na propagáciu slovenskej kultúry, a hoci po predstavení odletel hneď domov, tvária sa, akoby tam bol na silvestrovskej party.

Tu lietajú vo vzduchu stámilióny za netransparentné kšefty nejakej trnavskej firmy, za nadbytočné zbrojenie a čo ja viem čo ešte, a provládne médiá budú moralizovať nad niekoľkými tisícmi eur za reprezentáciu, na ktorú by sme mali byť hrdí. Nech sa páči, nech odhaľujú zlodejiny bývalej vlády a na ňu napojenej mafie, majú v tom moju plnú podporu. Ale keď sa zameriavajú na diskreditáciu rastúcej popularity opozičného lídra na zjavnú objednávku súčasnej vlády, toto už nie je žurnalistika, ale špinavá a navyše nesmierne hlúpa politika.

Mimochodom, ak by to niekoho vôbec zaujímalo, silvestrovský koncert Pavla Bršlíka v Semperovej opere v Drážďanoch z roku 2019 bol obrovským úspechom slovenského tenoristu a nemecká kultúrna verejnosť s uznaním zaznamenala aj prítomnosť vtedajšieho predsedu vlády SR Petra Pellegriniho. A len úplne na okraj, koncert zaznel aj v rámci osláv 150. výročia narodenia Franza Lehára, ktorého sme si na Slovensku ani len nepripomenuli, hoci kariéru začínal ako vojenský kapelník v Lučenci. Ale koho by to zaujímalo v krajine, ktorá sa stará len o to, aby zostala v milosti nejakého pána, ktorý jej zavše hodí nejakú kosť.“

Nesúhlasím však s Chmelárom v tom, že Denník N alebo Aktuality alebo vôbec nejaké médiá sú provládne! Žiadne nie sú provládne, lebo Matovič je pre všetkých len psychopat a tieto médiá si pretláčajú len progresívcov a veľmi jemne Hlas, ktorý progresívcom prinesie hlasy od smerákov – voličov a Pellegriniho kritizujú len zato, že ABY SA NEPOVEDALO!

Len aby pôsobili dojmom objektívnosti – Veď sme ho aj kritizovali a nedarovali mu ani toto!

A za čo iné ho majú kritizovať, keď to sú ich vlastné vlastnosti, ktoré by mu mohli vytýkať? Nemôžu mu predsa vytknúť, že je servilný, keď sú tiež servilní. Nemôže mu vytknúť, že sa podkladá progresívcom, keď to aj chcú, aby sa podkladal. Nemôžu mu vytknúť, že je uvedomelý mopslík, keď sú takými tiež. A ani to, že nikdy si v ničom netrúfa kritizovať EÚ atď, čo nemá, keď to sa neodvážia ani oni.

Tak sa teda dačo našlo a majú dôkaz, že boli objektívni. Ale je to súčasť ich boja za progresívnu koalíciu s Hlasom, kde progresívci budú udávať tón a Hlas dodávať hlasy smerákov.

A že to robí aj Matovič? Zas len naletel! Ako s tým idiotom od Závadského. Ale to aj Chmelár, keď nevidí len účelovosť takej kritiky, k čomu poslúžila, a len k zdaniu objektivity k Pellegrinimu, ktorý, aj keď z opačnej strany, je z ich servilného cesta. Či pritom reprezentuje kultúru na traktore alebo v stíhačke, je už jedno.