Myslím si, že keď hovoríme o ideáloch a morálke, ideálne by bolo, keby sme nevstúpili do NATO, kam nás len dokopali a ideálne by bolo, keby EU fungovala tak, ako to bolo opisované, keď nás do nej lákali. Myšlienka to bola pekná, asi ako keď manželstvo spočiatku vyzerá pekne a potom vás začne partner vydierať a opakovať vám, že za všetko, čo máte, vďačíte len jemu a bez neho by ste boli ničím a už by ste odišli len s holým zadkom, keď už ste stratili sebestačnosť.
Každý chápe, že niekam musíme patriť, keď si stále svet delia tí najhorší ľudia na Zemi, ale myslím si, že aj v takej situácii sa dá chrániť väčšia suverenita pred menšou suverenitou, ako o tom často písal Chmelár. Ale ako sme mali predajných ľudí a ochotných lokajov v socializme, rodia sa stále noví ochotní, takže ani teraz to nie je iné, než bolo voľakedy.
Voľakedy, keď ste sa v tom socializme pokúšali niekomu povedať, že toto tu nie je normálna spoločnosť, máme tu obete… Nemohli ste nájsť medzi bežnými ľuďmi niekoho, kto by vás nezastavil s tým, že čo to vymýšľaš, veď my žijeme v normálnej spoločnosti. Žilo sa v ovzduší, že toto je normálne a to najlepšie, čo môže byť. Aká totalita, čo to trepeš? Nerozumieš tomu, keď túto vyspelú spoločnosť chceš spochybňovať. Proste tomu nerozumieš.
Dnes je to rovnaké. Tiež tomu nerozumiete, keď nechápete, že toto, čo žijeme dnes, je normálna spoločnosť. Najvyspelejšia, aká len môže byť. Nerozumieš tomu, keď to nevidíš, aké je to veľkolepé, že budeme aj federácia a mať federalizované dlhy a musíme byť aktívni (v socializme sa to volalo uvedomelí). Vtedy boli uvedomelí komunisti a dnes sú uvedomelí liberáli.
Myslím si, že sa rovnako dožijete (mladší) toho, že po rozpade EU sa ľudia budú predbiehať, ako si to uvedomovali už teraz, čo všetko sa tu deje.
Takže, toto sú kľúčové oblasti, že nemáme suverenitu a ja som rovnako neuvedomelá ako v socializme, keď som to za normálnu spoločnosť nepovažovala, kde žijeme.
Je to dôležité spomenúť preto, lebo to nie je chyba súčasnej vlády, ale takúto situáciu by sme žili aj pri vláde Smeru alebo PS. Ani jedna z týchto strán nemala v pláne vystúpiť z NATO alebo EU a ešte sa horlivo angažovali. Keď sme uvedomelí, nedostaneme trest a dostaneme eurofondy, granty a pôžičky. Keď sa obeť snaží, násilník ju odmení. Mohla by skončiť pod mostom, keby sa jej nepáčilo.
Z tohto pohľadu teda vnímam akékoľvek útoky na túto vládu len v porovnaní s tým, čo iné robila vláda predtým alebo čo mala v pláne robiť. To isté.
Jediné, v čom sa môžu tie vlády líšiť, je ako povedal Sulík, že minúť tie peniaze, ktoré nikdy nesplatíme, čo najlepšie. Splatiť by sa to dalo len zmazaním vojnou alebo rozpadom EU a týchto mocenských štruktúr. Osobne som slobodnejšia než celý tento štát. Ja som mala silu oslobodiť sa od násilníka, hoci ma to stálo životnú biedu a nikdy som nemala pôžičky. Keby náš štát bol ženou, tak je to žena, čo už túto šancu nikdy mať nebude. Je to žena, ktorá sa odovzdala osudu a Sulík hovorí, že nech si kúpi aspoň dobré topánky, keď už to má takéto výhody s násilníkom, že nie je teda pod mostom.
Neviem, či sa vôbec budú dať minúť na niečo potrebné, lebo sústavne čítam len o tom, na čo všetko sa nebudú môcť minúť.
Ľudia asi budú v biede a zahádzaní peniazmi, ktoré budú len splácať. Novinári nepíšu, na čo sa to minie, lebo to ešte nevedia ani politici. Ja to chápem ako úplatky vládam, aby za občanov súhlasili s federalizáciou dlhov za iné štáty a rozdelením migrantov podľa náhradného slova za kvóty. A aby tu neboli občianske vojny, tak budeme kontrolovaní a všade monitorovaní. Napriek tomu som optimista, lebo rozpadol sa aj socializmus a zlo sa ničí samé, aj keď komunisti z toho mali najväčšiu radosť, že si nahrabú. Osobne si myslím, že na Zemi sa nachádza a žije stále viac aj dobrých ľudí. Jednoducho povedané, verím v silu dobra a ochranu dobra. Keby som bola ateista, musela by som byť pesimista a musela to vidieť len ako stále dômyselnejšiu formu totality s len zdanlivou slobodou.
Ale verím tomu, že nie najmocnejší ľudia rozhodujú o životoch ľudí, ale sú to celkom obyčajní ľudia a ich počet. Ten počet rastie, lebo rastie aj v láske, aj v bolesti.
Tu nebojujeme s totalitou, ale len s vlastným strachom a vlastným hnevom. Keď sa to doteraz nepodarilo, tak nie preto, že vyhrávali totality, ale preto, že obyčajní ľudia prehrávali svoj boj s vlastným strachom a s vlastným hnevom. Preto tu ešte dlho budú. Kdekoľvek pozriete, vidíte veľa strachu a hnevu.
Hnev nie je zlá emócia a má svoju mobilizačnú funkciu. Má ťa uviesť do stavu aktivity, sily alebo úteku, keď si bol pasívne v odpore. No keď si sa už dostal do stavu aktivity, sily alebo úteku, funkcia hnevu skončila. A tu ľudia skončiť nevedia. Životom oko za oko, smrť za smrť, silou vnútorného odporu živia všetky následujúce totality ako nekonečnú návratnosť. Najväčší bojovníci súčasného sveta necítia strach, hnev ani odpor a dokážu sa zastaviť pred priepasťou. Najprv len niekedy, potom stále častejšie, až sa stanú najmocnejšími ľuďmi na svete, ktorí to dokážu každý deň.
.