Kulturblog
Toto, čo napíšem, sa nebude páčiť ani jednej skupine.
Ako predvoj Kulturblogu, alebo jeho dvojča, sa dá považovať Slobodný vysielač, keďže Lichtner s Huďom sa pekne rozdelili a mali by ste ich teraz počúvať na dvakrát.
Najprv sa mi Slobodný vysielač nepáčil, pretože som si vypočula len pár relácií a tam hovorili k ženám a feminizmu také hlúposti, že som s tým rovno aj skončila.
Neskôr som začala počúvať infovojnu a to sa mi už páčilo pre drvivú väčšinu veľmi trefnej kritiky a zvlášť od Huďa, ale ako dvojica boli dobrí, lebo sa dobre a zábavne dopĺňali. Našťastie o ženách a feminizme hovorili málo. To som videla tak, no tak dobre, v tomto sú takí s predsudkami, ospravedlňovali ich iné témy alebo trefná kritika extrémov.
Na Kulturblogu dokážem počúvať Mazureka, lebo nehovorí v kuse o homosexuáloch. Ale keďže Huďo len odpovedá na to, čo si myslí Lívia, a zas to bude o homosexuáloch, tak už to bez milosti vypnem. Mňa nezaujíma ich rozoberanie homosexuálov. A nikdy som nemala dojem, že mi ich niekto vnucuje, okrem Kulturblogu.
Na Slobodnom vysielači mali aj iné témy. Možno sa niekomu viac páči Lívia, ale ja si nevyberám podľa veku a zjavu a mne sa viac páčil Lichtner a Huďo, lebo to bolo inteligentnejšie a oveľa viac zaujímavých informácií.
Odkedy je táto vláda, už sa mi nechce k infovojne vyjadrovať, je to horšie, ako pri feminizme. Ale nevypnem, lebo stále čakám na tú už kritiku a nielen o tom, že Lichtner by bol lepší premiér. Asi vidno, že infovojnu držal Huďo na tej úrovni zaujímavej kritiky. Ale v Kulturblogu je už po ňom.
Vraj tam má väčšiu slobodu. Ale k čomu, keď stále musí komentovať len homosexuálov? Nejako na iné sa ho ani nespýtajú, tak ja tú jeho slobodu nijako nikde nevidím. Alebo sa už cez homosexuálov k tomu nedopracujem.
Aj tam sa vzájomne odsudzujú. Mazurek sa veľmi hnusne vyjadril o Lichtnerovi a na infovojne kritizujú aj kotlebovcov. Aj títo voliči by sa vzájomne len dokopali a hnusne vzájomne odsudzovali.
Voliči sa len zdanlivo spájajú proti voličom OĽaNO, neznášajú sa aj medzi sebou a hneď by to bolo vidno, keby sa niekto z ich strán dostal do vlády.
Včera som si povedala, že už nikdy nepôjdem voliť. Keď vám majú nadávať, že ste psychopat, nech by ste volili akúkoľvek stranu, tak najlepšie je potom nevoliť. A ešte nech sa mi opováži niekto povedať, že som nebola voliť a hrať psychopata pre voličov všetkých iných strán.
Nepôjdem ani Chmelára, celkom nikoho. Aj pod Chmelárom by mi nadávali, aj sám Chmelár nadáva. Takže, vystupujem zo spolku psychopatov – všetkých voličov.
Podpíšem sa pod nejakú petíciu, keď vymyslíte nejakú, kde bude 40 podpisov, že tak ľudí zaujíma niečo dôležité, inak len aby vám mohli nadávať, že ste psychopat.
A každého budem varovať, aby voliť nešiel, keď nechce byť pre túto spoločnosť len psychopatom. Každému, kto ma bude lanáriť na voľbu nejakej strany, odpoviem len toľko, že nemám záujem patriť medzi ich psychopatov.
Feminizmus, rovnoprávnosť a podobne
Keby som fakt chcela niekomu nadávať, tak píšem len o týchto témach. Ale to mi pripadá tak zbytočné, ako keby som mala z okna vykrikovať na niekoho, kto práve prehrabáva smetnú bedňu. Ani okno neotvorím. Niet témy, pri ktorej by som mala pocit ešte väčšej zbytočnosti.
Myslím si, že je ľuďom na Slovensku úplne najviac vzdialená a že je to celkom márne, čokoľvek k nej písať.
Asi to bude tým, že sa držím zásady, nikdy nepíš alebo nekomentuj to, kde nemáš aj čo pochváliť. Nepíš odsudzujúco, snaž sa oponentov pochopiť.
To, že im sa zdá, že ich nechápem, v ničom im nedám za pravdu, to je ich problém, že to nevidia. Ale nie môj, lebo ja viem, že píšem tam, kde je čo osloviť, kde som dopredu dala aj veľký kus pochopenia.
Netýka sa to témy feminizmu. Tu nemám najmenšie pochopenie v zmysle ospravedlnenia, že by som nejakého oponenta chápala. A keby som toto mala prirovnať k nejakému obrazu, tak žiaden film, žiadna romantika, len tá smetná bedňa a nech sa teda prehrabujú.
„Ľudskoprávne aktivistky dlhodobo vyzývajú ministerstvo zdravotníctva, aby na Slovensku umožnilo aj tabletkovú interrupciu, ktorá je bezpečnejšia a dostupná takmer vo všetkých vyspelých krajinách.
„Ak chce ministerstvo ochrániť zdravie žien, ktoré majú zo zákona právo na interrupciu, mohlo by sa inšpirovať vo Veľkej Británii, v Írsku alebo vo Francúzsku,“ hovorí Mesochoritisová. Pripomína, že tieto krajiny prijali opatrenie, že v čase epidémie majú ženy prístup k medikamentóznej interrupcii, a to aj v domácom prostredí.
V praxi to znamená, že ženy, ktoré nechcene otehotnejú, si môžu tehotenstvo ukončiť aj doma pomocou tabletiek. Bežne sa musí prvá z tabletiek užiť v zdravotníckych zariadeniach. Na Slovensku tabletková interrupcia nie je dostupná vôbec, umelé prerušenie tehotenstva sa tak robí len chirurgickým zákrokom v celkovej narkóze.
„Je smutné, že na Slovensku nemáme možnosť medikamentóznej interrupcie. Je to zastaralé a nenapĺňa to najnovšie medicínske a vedecké poznatky o interrupciách,“ tvrdí Mesochoritisová.
Krajiny, ktoré ženám umožnili užiť tabletky vyvolávajúce interrupciu doma, majú podľa nej zdravotnú starostlivosť zabezpečenú na diaľku, teda telefonicky alebo elektronicky sú stále pod dohľadom lekárky alebo lekára.“
Ja som za tabletky (aj hormonálne, aj interupčné) pre ženy, ktoré sú ateistky a zákaz interupcií pre ženy, ktoré sú registrované v rímskokatolíckej cirkvi, kde im to náboženstvo neumožňuje. A kedže ateistov a inak veriacich je u nás málo, tak týmto problém interupcií odpadne.
.