Dnes odvaha nie je samozrejmosť a každý jeden politik zažíva ťažký nápor, keď je nútený konať proti svojmu vlastnému vnútornému presvedčeniu, s čím by súhlasil alebo nesúhlasil. Ak napriek tomu má odvahu a koná v prospech svojich občanov a v záujme svojej krajiny, nielen že si zaslúži, ale prirodzene má úctu a podporu občanov.
za SNS:
„Slovenská republika je slobodný, suverénny, medzinárodne rešpektovaný, demokratický štát, ktorý má právo sám a slobodne si rozhodovať o tom, komu v rámci medzinárodne prijatých konvencií a pravidiel a za akých podmienok umožní vstúpiť a pobývať na svojom území. Rovnako má Slovensko právo nesúhlasiť s návrhmi Európskej komisie, Európskeho parlamentu, či iných štátov a inštitúcií EÚ, ktoré vstupujú do jeho suverénnych rozhodovacích práv a smerujú k poškodzovaniu záujmov a potrieb jeho občanov, či k ohrozeniu vnútorného poriadku a bezpečnosti štátu,” uvádza sa v tlačovej správe.
„Predstavitelia Slovenskej republiky nikdy nevstupovali do vnútroštátneho rozhodovania pána Macrona, ako má riešiť katastrofálne zadlžovanie Francúzka ohrozujúce našu spoločnú menu euro, ako aj hospodárenie eurozóny, ani sa mu nevyhrážajú oprávnenými finančnými trestami za jeho permanentné porušovanie Paktu stability, či za neplnenie povinnosti ochrany schengenského priestoru, hoci na to majú podľa legislatívy EÚ plné právo,” konštatuje správa. „Slovenská národná strana preto očakáva od Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR okamžitú a dôraznú reakciu na nemiestne, nepriateľské a absolútne neprijateľné vyhlásenie francúzskeho prezidenta,“ dodal Paška.“
Premiér odmieta návrhy, ktoré by Slovensku prikazovali prijať migrantov
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/526589-pellegrini-odmieta-vyjadrenia-macrona-o-povinnom-prerozdelovani-migrantov/
„Predseda vlády SR Peter Pellegrini (Smer-SD) na rokovaní lídrov Európskej únie (EÚ) nikdy nebude súhlasiť s návrhom, ktorý by akýmkoľvek spôsobom prikazoval Slovensku prijať migrantov z rozhodnutia iných krajín. Odmieta aj systém ich povinného prerozdeľovania. TASR o tom informovali z tlačového odboru Úradu vlády SR.
S podobným stanoviskom budú vystupovať aj všetci členovia vlády, ktorí sa zúčastňujú na rokovaniach EÚ. Vyhlásenia o tom, že krajiny, ktoré nechcú prijať migrantov, by mali byť potrestané, považuje predseda vlády za nevhodné pri hľadaní riešení, ktoré majú byť postavené na európskom konsenze. Tiež by podľa neho mali byť udržateľné, systémové a zamerané na príčiny a korene migrácie, nie až na jej dôsledky.
Slovensko je zásadne proti akémukoľvek systému povinného prerozdeľovania migrantov. Tvrdí to Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR v reakcii na tvrdenia SNS o migračnej politike prezentovanej francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.
“Takýto systém sa už v minulosti ukázal ako nefunkčný a navyše by vytvoril len ďalší stimul pre migrantov odhodlaných vydať sa na riskantnú cestu do Európy cez Stredozemné more, a tým pádom by znamenal aj podporu pre pašerácke siete, ktoré na tom zarábajú,” komentoval riaditeľ tlačového odboru rezortu diplomacie Juraj Tomaga.“
Dovolím si povedať, že všetci, čo sa ozvali a to aj za SaS, čo je v tomto naša jediná odvážna liberálna strana (a preto ju chcú zlikvidovať a rozložiť), urobili pre celé Slovensko a životy ľudí v ňom viac, než keby len pochodovali v dnešnom „Pochode za život“. To, čo len pekne znie, nebýva v živote najťažšie. Práve pre bezpečnosť žien a detí urobili viac tí, ktorí chránia celú krajinu pred nelegálnou migráciou aj ľudí, ktorí neuznávajú základné ľudské práva alebo podporujú terorizmus, než tí, ktorí vedia len odsudzovať mnohodetné matky v ťažkých situáciách, že nevládzu a nechcú vynosiť štvrté, piate a šieste dieťa.
Skutoční muži ženy a deti chránia a vytvárajú im podmienky na prežitie, nie ich k niečomu len nútia, bez toho, aby vyriešili domáce násilie, keď sa tie matky s deťmi nemôžu oslobodiť od násilníkov. K tomu nepomôžu banány v tehotenstve od katolíkov a dobrý spánok, aké mám svedomie za prechádzku mestom, čo nič nevyriešila, k tomu najviac do budúcnosti pomôže, keď táto krajina bude v prvom rade bezpečná a budeme v nej riešiť len domáce násilie, aby takých žien nepribúdalo, ale ubúdalo! Síce sa to tak pekne nevolá, že ste týmto pochodovali za život, ale ochráni to oveľa viac životov. A že je to naozaj kľúčové, vypovedá práve to, že najstatočnejšie činy nemajú pekné označenie. Najstatočnejšie činy naopak dostávajú najhoršie nálepky, že ste vraj proti migrantom, aby vám to mohli vnútiť. Nikto vám neprizná, že proti migrantom nič nemáte, ale všetci vieme, že EÚ nekontrolovateľne berie do Európy ľudí, ktorí neuznávajú základné ľudské práva a miesto takejto kontroly ich to nezaujíma, čo všetko to spôsobí v budúcnosti a ako to postihne práve ženy a deti, ktoré by mali muži chrániť.
Viete, zakaždým ma dojme, keď čítam slová od Hrnka, že toto píše človek, čo stratil celú svoju rodinu a on naďalej bráni rodiny iných! Viete si predstaviť, čo by ste vy robili? Nech už niekto neznáša stranu SNS, to všetko vám píše človek, čistý extrakt ochrany len iných, už len krajiny a iných rodín.
Migrantom vždy pomáhame a máme ich tu veľa. Aj naše vlastné deti sú migranti a nikto nebude riešiť na svete žiadneho migranta, keď bude preukázateľne súhlasiť so zákonmi štátu, ktorý mu poskytuje ochranu a súhlasiť so základnými ľudskými právami a nebude ohrozovať na živote ľudí, ktorí ho prijali.
Ale to sa tak už nepovie, ako „pochod za život“, za toto sa už nikto nesmie prejsť ulicami. A podľa toho vidieť, v ktorom pochode je statočnejšie stáť, či len na ukážku pre reklamu politických strán a svojho svedomia, ktoré bojuje proti matkám v núdzi alebo proti mocným.
Pán Boh vám pomáhaj, tým, čo ste bez peknej nálepky na nedeľný spánok, ale pre ochranu žien a detí robíte viac. A to aj voči ženám a deťom migrantov, ktorí tu už sú alebo prídu.
Presne toto od Timravy je poučné o našej a vôbec ľudskej náture a pomoci iným:
„Celá dedina bola pobúrená…
„Dáva sa na známosť, po prvé: že dovedú k nám ženu, vdovicu po Janovi Skúpoje, čo zomrel v Sobote. Tú bude povinný, ako príbuznú našej dediny, jeden každý chovať po dni…
Všetky gazdiné odbehli od pece – totiž frúštik varili – a vybehli pred dom, každá kričiac svoje. Zvesť, že príde žena do dediny a ony majú ju chovať, pobúrila ich nesmierne. Sliny im fŕkali na všetky strany, keď kričali, rukami rozhadzovali a hlavami triasli vo veľkom horlení. Poniektorá i päť slov naraz vypovedala a strach bol ich počúvať i súkromnému človeku…
„Taký richtár nám netreba, čo také dá bubnovať, kdeže by toó!“ kričali tie oddola, a odhora volali takto:
„Nech si ju sám chová, ešte cudziu osobu. My máme čo opatrovať, dedinské siroty, ehe, po kraviarke štyri ostali, tie šatiť, tie, no tam kadejakú, zo sveta zbehlú, ni zdejšiu ženu! Ale richtár, čo mu páni povedia, hneď vykoná…“ i tvrdili tajne, že ona žena musí byť richtárovi „blízo srdca“, hoci i vedeli dobre, že ju nikdy nevidel.
„Ja ju metlou vybijem!“ vyhráža sa…
„Psov zahuckať do nej, psov!“…
„Nehodno byť richtárom (premiérom) v tejto dedine, ani nebudem viac,“ i zabožil sa, „nebudem… nech skúsi aj druhý, čo je to… Som ja vina?“…
Tu pokračuje poviedka našej, podľa mňa najlepšej slovenskej spisovateľky Timravy (pre geniálnu znalosť obyčajných ľudí). Nie je dlhá, prečítajte si:
https://malinova.blog.pravda.sk/2018/10/02/timrava-pre-havrana/
.