Železnica cez cudzie územie

2. augusta 2019, malinova, Nezaradené

Tieto dni som si pozrela so synom nové spracovanie Winnetoua. Keď bola scéna, ako Old Shatterhand sedí v spoločnosti bielych snobov, ktorí sa ho pýtali na divochov, povedala som synovi: „Aj ja som taký Old Shatterhand. Je to také isté, čo zažívam ja, keď ja som prišla od liberálov k divochom, ktorí majú len konšpiračné teórie a sú nebezpeční. Tiež si tak myslím, že je to naopak.“

Pozerali naňho zhrozene pre všetko, čo mal spoločné s divochmi a pritom si čoraz viac uvedomoval, akí sú to falošní snobi s predstieranou kultivovanosťou, falošným  cítením, s predajnosťou… A vlastne oni sú divosi!

Už sa mi to pozeralo lepšie, aký aktuálny film, keď nájdete tú nadčasovú podobnosť o divochoch a inteligentnejšej spoločnosti. Akurát som neprišla na Pravdu alebo na konšpiračné územia, so snami ako Old Shatterhand, ale ako vyhnanec až k divochom. A tiež som čakala primitívov, že budú lietať skalpy ako na SME a nezostane zo mňa nitka suchá po zážitkoch diskutérskych zákeráctiev zo SME. A postavila som si na konšpiračnom území zrub a kľudne žijem. Akurát tu žiadneho Winnetoua nemám, keby som ako nebezpečného a smiešneho pre intelektuálov nepočítala Blahu. Až také rozprávkové to tu nie je, lebo Blaha patrí Smeru a Smer Pente… V skutočnosti indiánov predsa boli aj skalpy, mučenie, špi na, veľké lovištia… Aké podobné so životom aj teraz, kto je divoch a kto nie. Kto patrí k tej pokrokovejšej civilizácii.

Každá slniečkárka mi v tom filme pripomenula civilizovanú madam a civilizované slečny, čo sa s pohoršením a s civilizovanou nadradenosťou pýtali na divochov, čo strašné im o ich primitivizme povie.

„Skôr je to naopak!“, povedal nový, strapatý Old Shatterhand a všetci sa z toho smiali, veď to je nezmysel! To chápu slniečkári, len keď si pustia tento film, lebo tí všetko chápu s dojazdom desaťročí a storočí (aj svoju podobnosť s komunistami). Že by na takú analógiu prišli v stave súčasnom, to je rovnako smiešne, ako vtedy. Kde by mohli byť primitívnejší,  vzhľadom na to, čo už vedia?

Konšpiračné teórie zakopávame ako náleziská ropy v tom filme. Konšpiračné územie obsahuje čierne zlato, čo keby vytrysklo na povrch, razom sú tu všetci, aby sa zmocnili tohto územia, aby sme nevlastnili viac a žiadnu pravdu, ktorú vedia speňažiť. Vieme, že sedíme na rope a každý je o tom ticho, lebo by nás vyhladili. Nepotrebujeme pravdu. Tu každý vie, čo je pravda, nepotrebuje ju písať. Tu chodíme ako divosi, s pár perami na hlave, na smiech osvieteným slniečkárom. A celkom rovnako sme aj rozdrobení a bojujú tu kmene. Tiež vám nedarujú, keď držíte s liberálmi alebo Komančmi. Šíp je pre nich konšpiračný znak a aj tie podvrhy sú navlas rovnaké.

Zvlášť tie bledé tváre žien s civilizovanými spôsobmi, ma dostali. Rovnaká akože citlivosť civilizovanejšej spoločnosti, krajky, šaty v divočine a totálne nepochopenie pre slobodných divochov. To ako keby ste videli slniečkárov a konšpiračných divochov. Presne to, kto má kedy pravdu a prečo. Či je to naozaj o civilizácii a slobode alebo bublinová propaganda na ovládnutie cudzích území, kde sa LEN domorodci bránia a sú preto primitívni. Prišla tieto územia scivilizovať liberálna spoločnosť ako bledé tváre, ktorej na nich zavadzajú už len primitívni domorodci.

Aj tie krajky, šaty a účesy majú analógiu v tom stále opakujúcom sa príbehu, agenda LGBTI ako hrajúca platňa, len ako kulisa vyspelejšej civilizácie pri náhlej falošnosti a rabovačkách novej ziskuchtivej spoločnosti.

Tiež neviem, prečo som to prežila. Nie, nemám o tejto spoločnosti nereálnu predstavu, presne ako v tom filme, keď absolútne nedržali spolu a rozdrobili ich, poštvali aj proti sebe, aj boli malicherní a nie všetci boli Apači a ako Winnetou! Zostali sami na všetko, aj na boj, na krátku výhru a vyhladenie, keď nová civilizácia prišla a zabrala cudzie územia. Možno vnuci slniečkárov to pochopia a budú sa za svoje bledé tváre, ešte civilizovanejšej spoločnosti, naozaj hanbiť. Keď spätne pochopia, čo všetko zničili a ako využili tú ropu a tie pravdivé konšpirácie.

 

Ak vtedy žije nejaký Winnetou, vždy je to podvrh (populárny Blaha alebo Okamura) alebo veľkolepý blázon, ktorý je všetkým z tej civilizovanejšej spoločnosti na smiech (určite je ním skôr Ľubo Huďo alebo Juraj Poláček alebo Branislav Fábry). Niečo ako Ježiš pre Old Shatterhanda. Zato Old Shatterhandov je veľa a to koľkokrát sa nám podarí dostať sa hrou osudu na opačnú stranu a byť zhrozený zo svojej.  Aj keď slniečkár zachraňuje Afriku v rozsahu akcia čivava pre korporácie a svetových oligarchov, aj keď sa z liberála stane konšpiračný Apač.

 

Aj konšpiračná krajina vyzerá takto. Obsahuje obrovské a mnohými len neprebádané územia aj s drsnými podmienkami a kmeňmi, ktoré sú vzájomne aj nepriateľské. So svojimi pokladmi a tajomstvami o inom videní sveta a udalostí, o ktorých sa šíria hrôzostrašné báchorky, že práve tam vás len primitívni divosi oskalpujú:

 

obrazne:

 

 

 

hudbou:

 

 

Najkľúčovejšia konšpirácia o dokonalom svete alebo dokonalom zrkadle zo Zeme konšpirácií:

(Tiež na nej mnohí sedia, ako na rope a nevysvetľujú ju, čo všetko sa ňou dá stratiť a čo všetko získať.)

 

 

.

Vzdávam česť na všetky svetové strany, všetkým Winnetouom, ktorých ste len na tomto svete našli. A dúfam, že Old Shatterhandov bude stále čím viac, aj keď svojich Winnetouov budú len pochovávať pre stále novú „civilizovanejšiu“ spoločnosť. Aby sme raz všetci boli Apači, čo sa spoja a už to s tými civilizovanejšími neprehrajú.

 

.