Drvivá väčšina ľudí sa vôbec o politiku nezaujíma a to ani pred voľbami do parlamentu alebo prezidenta. Z tohto budeme vychádzať, to je ten volebný materiál, ktorý máme. Nie sú to kandidáti alebo strany, ale voliči, ktorí netušia, čo sa okolo nich deje a to ani na Slovensku, ani vo svete.
V prvom rade si musíme uvedomiť, prečo to tak je, že ľudia absolútne nemajú predstavu, čo sa okolo nich v politike deje.
Je to tak z veľmi jednoduchého dôvodu, že nemajú čas zaujímať sa ešte aj o politiku. To nie je žiadny dohad, ale sústavne opakovaná skutočnosť, že ľudia nemajú čas ani len na vlastné deti a sústavne vám to dosvedčujú, že pracovná vyťaženosť stúpa a nemajú padla ako v socializme. V práci musia byť oveľa dlhšie, majú rôzne presčasy, vedľajšiu zárobkovú činnosť, cestujú veľké vzdialenosti do práce, musia kontrolovať a čítať bezpočet rôznych správ a dokladov, čo všetko by mali vedieť, nezabudnúť, urobiť, zohnať, vybaviť, zabezpečiť. Nie je to žiadna novinka, že ani len na vlastné deti nemajú čas, tak určite nemajú čas sledovať ešte politiku. Maximálne len v miere ako letáky, ktoré majú pod nosom napakované v schránke.
Presne z tohto dôvodu výsledky akýchkoľvek volieb najviac ovplyvnia predvolebné rozhovory medzi kandidátmi a to mesiac alebo dva týždne pred voľbami. Vyberajú v štýle výberu partnera – jedna káva a ako sa mi pozdáva, aby som už o týždeň skončil s ním v posteli. Keď si na toto trúfajú za týždeň, aj koho pustiť do svojich gatí, myslíte, že nad prezidentom uvažujú dlhšie, než nad partnerom, ktorého si nasťahujú aj do postele?
Predvolebnú diskusiu sleduje žena – muž, čo vie o tých druhých tak málo, ako keby si práve dal inzerát. Rovnakým štýlom volia aj politikov – ako na mňa pôsobí, ako sa mi to zdá, keď nič neviem a rýchlo sa musím rozhodnúť. Je vtipný, je suchár? Skáče iným do reči? Pôsobí agresívne alebo diplomaticky? Ľudsky alebo neodborne?
Všetko len tak bajočko a viem, že nič neviem, o čom nebudem hovoriť. Počúvam vpravo, vľavo pár dní, čo hovoria ďalší, čo nič nevedia. Videl som plagát, to som videl. Niečo ako Miss – Aký odkaz máte pre svet? Ani to by si nevšimli, že svetu mier zmizol. Veď aj tak to bola len fráza.
Pozdal sa mi na tých dvadsiatiť metroch, keď kráčal a sedel. Celé to stojí na zdá sa mi! Konečne zadarmo reality show a nemám spoplatnenú sms, trochu odpočinku a zábavy.
Len pre toto sa môže stať, že si ľudia vôbec neuvedomujú, že kandidáti hovoria k politike a v politike len frázy, keď ich hovoria ľuďom, čo z nej aj tak prd vedia. Na aké otázky by mali čakať, keď sami netušia, aké by mohli existovať? Však, to je také celé zložité, ja nič neviem, to sa nedá vysvetliť na počkanie. Ani nemôže ten chudák povedať niečo, čomu by som rozumel. Ja len jednoduchým veciam – odhadnem ľudskosť, odbornosť z neverbálneho prejavu.
Dôkaz: Vašáryová skončila preto, lebo sa mala dlhšie nadychovať, než niekomu skočí do reči. Skákanie do reči bolo hlavným dôvodom. To presne je vedomostná úroveň voliča a nie preto, že je sprostý, ale preto, že ani vysokoškolsky vzdelaní ľudia a s neviem akým IQ jednoducho nemajú na politiku čas a ich životy stále majú len 24 hodín, do ktorých sa musia zmestiť a politika z ich životov neurobí nafukovacie balóny.
Presne preto sa aj dnes stáva, že k Čaputovej liberálkovia píšu o ľudskosti, sympatiách, ako pôsobí a nevedia nič nevymenovať z jej volebného programu. Naopak vás ešte budú ľudia presviedčať, že vlastne prezident ani nič nemôže a volíte ho len ako Miss. A pre toto stačí práca maskérov, aranžérov alebo len nejakých agentúr.
Mediálny triumvirát namieša výlučne len jahodovú zmrzlinu a objaví sa v nej jemná drť:
„Kam by bola vaša prvá cesta?“
„Čo by ste povedali Putinovi?“
„Viete, čo by ste mu vytkli?“
„Keď ma niečo zaujíma, tak tú tému otvorím.“ Čiže, čo ste nepočuli, to ho ani nezaujíma! (Mistríka) Sadol by do koryta a plavil sa proti Putinovi.
„Aj keď sme len malá krajina, by som sa snažila…“ pre ňu je zásadné a hodnotové kritizovať Rusko.
Predvádzajú servilnosť štekania proti Rusku.
„Ako by ste sa vyjadrili voči Maďarsku? (A teraz zaštekajte na Maďarsko!) EU parlament dnes rozhodol o krokoch voči Maďarsku.“
Riešia Maďarsko, nie Slovensko!
„Odsúdili by ste to?“
„Samozrejme, že by som sa ozval, lebo to je dôležitá téma.“ – Presne vie, ktoré sú jeho granule.
„Mal Kiska do toho zasahovať?“
„Ako hodnotíte Slovensko za tento rok?“ a zase o vražde Kuciaka.
„Pokiaľ nebudeme vedieť pravdu, táto spoločnosť sa ďalej nepohne. Len pravda oslobodzuje.
A iba mala skupinka odvážnych novinárov o tom píše!“
„Toto nám bolo v zásade treba, aby vyšli ľudia do ulíc.
Ja to vnímam ako objednávku po zmene.“ – Však aj ja! A práve ako objednávku po tej zmene!
„Vražda týchto ľudí bola obludná.“
Mikloško – „Nemám dôveru k ani jednej opozičnej strane v parlamente! Opozičné strany nič neponúkajú, okrem vulgárnosti.“
„Čo by ste urobili? Keby zavraždili Kuciaka. Vráťte sa do tejto úlohy vy, ako by ste to riešili?
„Dávali by ste amnestie?“
Názor k Marakéšskej, nevidí tam nič rizikové. Rizikový je tu len Putin, Rusko a Fico.
„Koľko utečencov by ste prijali?“
Čaputova rozprávala o súcite k migrantom.
„Položte jednu otázku súperovi.“ Mikloško k preferenciám. Či by sa chceli stať jeho poradcami.
Koniec dlhej diskusie o tisíckrát prežutom! A koniec!
Svoje granule už zjedli. Ďalšie nedostanú!
Vraj by mohla mať nabudúce kratšiu sukňu. Taká pohodová reakcia čitateľa, keď už sa nie je čo pýtať.
.