Každemu vadí niečo iné. Vás Havran nezaujíma z toho pohľadu, že tu spolupracuje na okliešťovaní práv žien v Európe (pričom si iste myslí, aký je feminista), mňa nezaujíma z pohľadu, ako urazil kresťanov.
Tiež som kresťanka a mňa neurazil, lebo presne ako pri tej Bille, si o tom myslím doma svoje a že mal pravdu.
Ak tu denne kritizujem, že liberálkovia neumožňujú slobodu slova, tak to neznamená, že by som im chcela zapchať ústa a najmä, keď s nimi niekedy v niečom súhlasím.
Takže mňa oslovil Juraj Poláček, ktorý na alternatívnych médiách napísal:
„Je chyba, vyzývať na odchod Michala Havrana“
„Diskusia je nutná aj k tomu, aby si na základe takýchto výmen vedeli poslucháči urobiť obraz a v prípade demokratických volieb by na tomto základe mohli voliči smerovať svoju podporu politickým stranám.
Rozhodne si myslím, že nie je cestou zákaz, ako chcú niektoré skupiny obyvateľov. V skutočnosti sú Havranove relácie príležitosťou ako rozšíriť pluralitu názorov. Len to treba správne pochopiť a správne odkomunikovať.“
Je CHYBA vyzývať na odchod Michala Havrana z obrazoviek RTVS
S Havranom súhlasím, keď kritizuje postoj kresťanov. Len škoda, že už je zbabelec alebo len prospechár (veď dnes je to výnosná agenda), kritizovať aj radikálny islam. Na to už gule nemá, lebo by sa už na obrazovke neobjavil a zarobil si len na slanú vodu.
Je nekonzistentný a preto ho nemôžem brať vážne, že ho naozaj zaujímajú ľudské práva a ľudskosť. Taktiež sa podieľa na ohlupovaní, ako to sám kritizuje.
Z extrému do extrému je ako zakázať buď Murína alebo Havrana. Obidvoch si rada prečítam a chcem mať možnosť slobodne sa rozhodnúť, kedy má kto pravdu.
Nepáčia sa mi útoky od liberálkov na Murína a nepáčia sa mi ani útoky kresťanov na liberálkov v rozmere už trestných oznámení.
Ale určite je to zákonitosť, že jeden extrém vyvažuje opačný extrém a naopak.
Mám taký sen, keby som bola veľmi bohatá, chcela by som vlastné noviny, najlepšie vlastnú televíziu, kde by som zháňala ľudí úplne opačných názorov, aby spolu diskutovali a aby to ľudia videli – súboj tých argumentov. Na to by som musela byť bohatá, aby som ich mohla zaplatiť, aby ráčili obhajovať vlastné názory pred divákmi.
Rozhodne by som nechcela jednostranné, ale úplne opačné. Kde by diskutovali liberálkovia s alternatívcami a na každú tému celé mesiace a zo všetkých strán. Zabezpečovala by som im možnosť, aby sa každý mohol do vôle vyjadriť a ľudia by si mohli urobiť svoj názor sami.
Tak to je taký môj nesplnený sen, ktorý na Slovensku neexistuje.
Tu nie sú diskusie, tu nie je nikde taký priestor, tu nie sú také noviny, kde by ste si mohli prečítať všetkých, ako spolu diskutujú a tu nie je taká televízia, kde by ste si ich diskusie a argumenty mohli vypočuť v ROZHOVOROCH s OPAČNÝMI NÁZORMI.
A je to tak preto, lebo liberálkovia na to nemajú odvahu a vyhýbajú sa tomu urážaním a zosmiešňovaním iných, že to by bolo pod ich úroveň, mať argumenty.
No keby ich mali, tak nie sú zbabelí. Odvahu na to alternatívne médiá majú, ale liberálkovia to neumožňujú. Alternatívne médiá to už ponúkali mnohokrát.
V podstate musela by som byť veľmi bohatá, aby som ich zaplatila, aby ráčili aspoň za peniaze svoje argumenty hovoriť v rozhovoroch a diskusiách.
Nie, nenahradia to bežní diskutéri za nich, keď sa v ich mene v diskusiách len vzájomne urážajú alebo zosmiešňujú, čím ich tiež len kopírujú, ako tu nikdy naozajstné diskusie ani neboli. A šiel im niekto príkladom, ako sa vedú?
Veď samotní predstavitelia ukazujú – Takto sa diskutuje – urážajte a zosmiešňujte… potom nemusíte mať argumenty.
.