Tento týždeň som si konkrétne o ňom poznačila len jednu vetu, čo povedal a zas niečo o zbrojení a tým skončil môj záujem o jeho prejav skôr, než ho mal. Napokon som aj tú vymazala, že mi už za to ani nestojí.
Iste by bolo zaujímavejšie prečítať si správu o stave našej republiky od Havrana. Lebo to by aspoň bolo šťavnaté a malo by to rozmer, čo ešte dokážu vymyslieť, koho ešte vyhlásiť za Hitlera a ešte čím rozhádať spoločnosť. Ale venovať pozornosť papagájovi, keď môžte priamo počúvať domácich propagandistov… Ja nevnímam Kisku ako svojprávneho, len ako oficiálne zrkadlo tejto politiky, ktorú reprezentujú skôr novinári mediálneho triumvirátu a prezident im ju len oficiálne odobruje. Je určite menej dôležitý v politike a pre politiku, než médiá. On neurčuje nič a médiá všetko, ako keď si napokon dajú v ňom kravatu a punc oficiálnosti.
Oveľa zaujímavejší na sledovanie je boj medzi tými, čo chcú obmedziť slobodu slova a medzi tými, čo ju bránia.
Prokopčák bráni cenzúru slovami:
„A o čom sa chcete s nimi baviť, so sráčmi?“ – Tak sa volá článok, ktorým vysvetľuje, prečo každý, kto s nimi nesúhlasí, je len sráč a preto si nezaslúži slobodu slova.
A ďalej vysvetľuje – „Prečo nemusíme s úplne každým diskutovať ani ho počúvať.“
Naopak Edo Chmelár upozorňuje na stratu slobody slova:
„Bolo by to smiešne, keby to nemalo také závažné dôsledky. Publicisti tohto typu, ktorých v posledných rokoch neuveriteľne pribúda (Šimečka, Smatana, Hanzelová, Baková atď.) kladú totiž rovnaké otázky ako komunisti pri normalizačných previerkach na začiatku sedemdesiatych rokov minulého storočia – Čo čítate? Prečo to čítate? Viete, že je to závadný obsah? Robíte to vedome? Chodíte tam a tam? Stretávate sa s tým a tým? Sympatizujete s tým a tým? Čo si myslíte o politike Spojených štátov? – aby vám na konci títo samozvaní vlastníci pravdy povedali verdikt, že nemáte nárok na pohyb vo verejnom priestore, na šírenie svojich názorov, dokonca ani na zamestnanie.A takéto praktiky v demokratickej spoločnosti jednoducho nie je možné akceptovať.
Lovci konšpirátorov nám podsúvajú predstavu, že akékoľvek informácie sú merateľné z hľadiska svojej pravdivosti, ale tak to skrátka nefunguje. A predovšetkým, celkom zámerne a účelovo sa obchádzajú, zamlčiavajú a nepreverujú lži a dezinformácie, ktoré šíria mainstreamové médiá, automaticky považované za spoľahlivé, hoci ich zlyhanie sa mnohonásobne potvrdilo.
Svojich študentov som dlhé roky učil tézu amerického filozofa Richarda Rortyho, že úlohou žurnalistiky nie je nájsť objektívnu pravdu, ale udržiavať diskusiu. Žurnalistika realitu nemá vytvárať, ale reflektovať. Nemá pravdu vlastniť, ale hľadať. Úlohou novinára nie je povedať nám, aká je pravda, ale poskytnúť nám čo najväčšie množstvo všestranných informácií, aby sme si na ich základe mohli vytvoriť vlastný relevantný názor. Tam, kde nie je diskusia, nemožno nájsť ani pravdu. Preto sú všetky pokusy o oklieštenie vecnej a racionálnej diskusie nebezpečné. A aj preto súhlasím so spomínaným profesorom Jirákom, ktorý vyslovil obavu, že morálna panika spojená s fake news má všetka predpoklady zavliecť nás do stavu, v ktorom bude postupne oslabovať princíp slobody prejavu.“
http://edochmelar.sk/kde-chyba-dialog-chyba-aj-pravda/
O liberáloch píše to isté, čo si o nich myslím aj ja a tiež som písala, že sa za liberálov len vydávajú:
„Už dlhší čas upozorňujem na to, že popri pravicových a ľavicových extrémistoch si treba všímať aj novú kategóriu centristických extrémistov. Vydávajú sa síce za liberálov, ale so slobodomyseľným a tolerantným liberalizmom nemajú nič spoločné, čoraz viac zužujú diskurz, rozširujú tabuizované témy a vedú škandalizujúce kampane proti všetkým, ktorí sa vymykajú ich pohľadu na svet. Teraz sú tieto moje obavy exaktne potvrdené. Americký politológ David Adler zverejnil 23. mája tohto roku v denníku New York Times výsledky výskumu, ktoré ukazujú, že centristi vykazujú najmenšiu podporu základným princípom demokracie. Extrémni centristi dávajú pred demokratickými pravidlami prednosť stabilite, rastu a dominancii. Tieto závery potvrdzujú, že žiadna politická skupina (konzervatívci, socialisti, ani liberáli) nie je imúnna voči autoritatívnym metódam. Doteraz sa predpokladalo, že centristi sú tí umiernení, najviac oddaní demokratickým zásadám. Ukazuje sa, že opak je pravdou a v celej Európe a Severnej Amerike vykazujú centristi najvyššie sklony k autoritárstvu. Centristi sú najskeptickejší k demokracii, najmenej podporujú slobodné a spravodlivé voľby, len veľmi málo podporujú liberálne inštitúcie a zo všetkých skupín najviac podporujú autoritatívne metódy (s výnimkou tých ultrapravicových). Centristi si samozrejme myslia, že to tak nie je, problém je však práve v tom, ako si vysvetľujú demokraciu: ako vlastnú vládu. Zlá správa je, že podpora demokracie je na ústupe v celom západnom svete.“ https://www.nytimes.com/interactive/2018/05/23/opinion/international-world/centrists-democracy.html<https://www.nytimes.com/interactive/2018/05/23/opinion/international-world/centrists-democracy.html>
(Chmelár v tom istom článku)
Ja som o tom písala tuto:
„Zakaždým ma nahnevá, keď niekto uráža liberálov tým, že títo žurnalisti sú liberáli. Prosím vás, už si uvedomte, že žiadny liberál by nikdy nikomu nevnucoval svoje názory alebo neumožňoval diskusiu. Prosím vás, už si uvedomte, že táto politická sekta si len ukradla pojem liberáli, aby pôsobili, že sú za nejakú slobodu. Presne tak, ako keď si v dejinách ľudia ukradli pojem „V mene Boha!“ a potom kľudne aj vraždili, no cítili sa ako veriaci a prezentovali sa ako veriaci.
Nedovoľme im používať tento pojem, ktorý v svojej podstate vypovedá o zmysle ľudí pre slobodu, pre ich právo žiť alebo rozmýšľať inak.
Skutoční liberáli by vás predsa nikdy neumlčiavali, nikoho za iné názory nechceli stíhať a mali by zmysel pre veľkú rôznorodosť ľudí.
Táto politická sekta celkom nič základné z toho nepredstavuje, okrem túžby mať nejaký prijateľný názov, ktorý hovorí o zmysle pre slobodu.“
http://malinova.blog.pravda.sk/2018/05/04/vyvolena-skupina-v-rtvs-a-inych-mediach/
Sulík dnes:
„EÚ SA CHYSTÁ OBMEDZIŤ SLOBODU INTERNETU
Po šialene komplikovanom GDPR (ochrana osobných údajov) s likvidačnými pokutami prichádza ďalšie obmedzenie slobody internetu, tentokrát pod rúškom ochrany autorských práv. Zabudnite na mémy, na paródie, na linknutie článkov. A môže sa stať, že ani vlastný obsah nezavesíte, pokiaľ nejaká cenzorship machine nesprávne rozhodne.
Ešte je pár mesiacov času, budem sa tejto veci venovať a chcem veriť, že smernica bude schválená nakoniec v miernejšej forme.
Mimochodom, po štyrioch rokoch v Europarlamente mám pocit, že Európska komisia (iba ona smie navrhovať o čom my budeme hlasovať) zámerne navrhne maximálne prísne pravidlá, aby bolo z čoho ustupovať a potom sa síce aj tak schvália škodlivé veci, ale poslanci majú dobrý pocit, že zamedzili tým najväčším absurdnostiam.“
„O návrhu Európskej komisie majú poslanci Európskeho parlamentu z výboru pre právne záležitosti rokovať už budúci týždeň. Sulík odhaduje, že finálne hlasovanie sa v EP uskutoční niekedy na konci roka 2018. „
Zaujímavé je, že o tom nás mediálny triumvirát neinformoval. Ani o tom, čo o tom hovorí Richard Sulík.
Ešte aj o tom, čo hovorí Richard Sulík, nás musia informovať alternatívne médiá. Konkrétne o tomto Hlavné správy.
Ak viete o iných, než alternatívnych médiách, čo o tom informovali – čo k tomu hovorí Sulík, môžte dokázať, že informovali!
V tomto svetle neinformovanosti občanov, ako im končí sloboda slova, je stratou času počúvať nejakú Kiskovu správu. Len ďalší oblb, čím zabaviť občanov, keď sa budú hádať nad jeho prejavom. Bohužial, toto vyhovuje všetkým politikom, že to odpútava vašu pozornosť, že nič proti tomu nerobia a servilne to prijmú.
.