malinova

Clovek by si myslel, ze propagandisti Chmelara ignoruju, lebo tak to tvrdia, ze je to len smiesna postavicka, ten Chmelar. Spravaju sa tak, akoby ich nemal cim ohrozit, vsak nech si hovori a pise co chce. Ich to vraj nezaujima, lebo tu su hluposti a je to smiesne, ze by mohol hovorit pravdu, to vsetko su vymysly.

Ale to sa tak propagandisti vzdy len tvaria, ze ich kritici su im ukradnuti a pritom len premyslaju, ako by takeho cloveka mohli odstranit nejakou cenzurou, aby ho nikto necital alebo aspon zdiskreditovat vysmechom, ked uz ho nemozu zakazat alebo scenzurovat.

Vsak posudte sami, ze asi ako velmi im musi Chmelar lezat v zaludku, ked na titulku SME daju vysmech z Chmelara na urovni bulvaru.

Tu nejde len o to, ci aj Chmelar bude kandidovat na post prezidenta, ale o to, ze vsetkych ludi, co budu tvrdit take veci, ako pise Chmelar, budu bud cenzurovat alebo snazit sa ich znicit vysmechom. A preto tu nejde len o Chmelara, ale aj o vas vsetkych, co by ste s tymito myslienkami (dam ich sem v skratke najdolezitejsie) suhlasili.

Presne takto isto sa aj pri vas propagandisti tvaria, ze ste im ukradnuti, ze vas predsa necitaju, ze ste predsa len hlupaci, co nemaju pravdu a celkom rovnako sa aj vas snazia znicit vysmechom!

Ukazka ich boja vysmechom, co maju na titulke:

https://fici.sme.sk/c/20762187/eduard-chmelar-chce-byt-slovenskym-prezidentom-tieto-vtipy-urcite-nepredpovedal.html

„Svojim fanúšikom to oznámil (ako inak) trojkilometrovým statusom na Facebooku.

Ak by ešte niekto nevedel: Eduard Chmelár je ten človek, ktorý sa považuje za politického analytika a na TA3-ke pravidelne predpovedá veci, ktoré sa už stali, a o tých, ktoré sa už stali, hovorí, že ich samozrejme predpovedal.

a zakladateľ hnutia SEN, ktoré síce nezískalo dostatočný počet podpisov na oficiálnu registráciu, a tak sa volieb v roku 2016 nemohlo zúčastniť, ale určite to bolo tým, že „išlo o spravodajské hry“ a niekto chcel Eduarda Chmelára politicky zničiť.

Tu je krátky výcuc trojkilometroveho zdôvodnenia toho, prečo Edo Chmelár zvažuje kandidatúru na prezidenta…

Internet si však už dlho robí srandu najmä z Chmelárových predpovedí a analýz…“

Tak si prečítajte to veľmi smiešne trojkilometrové obvinenie z ktoreho im je len tak smiesno, ze to stoji za pamflety na titulnej stranke SME.

Keby to pre nich naozaj bolo len smiesne, nestal by im taky clovek ani za zmienku, nieto, aby mu venovali titulnu stranku, ked uz ho nemozu z obrazoviek a z facebooku v ramci cenzury zmazat. Ked sa este neda, tak sa to robi vysmechom.

A predstavte si, ako velmi im musia tieto slova lezat v zaludku, ked cele SME je ochotne kvoli tomu klesnut aj na uroven uplneho bulvaru.

Chmelar:

„Manipulacia s verejnou mienkou 

Trvám na tom, že nijaký prokremeľský server nepomáha Moskve viac ako redaktori spravodajstva RTVS či denník N. Minuloročná výzva na vyhľadávanie vnútorných nepriateľov (denník N) či odhaľovanie ruských špiónov v každom kriticky mysliacom človeku je nielen čistá švejkovina, ale nebezpečná činnosť, ktorá môže v konečnom dôsledku vrátiť atmosféru teroru päťdesiatych rokov.

Už dnes zneužívajú informačnú vojnu na zbabelé zastieranie vlastnej viny pri cielenej dezinformácii občanov počas vojny v Kosove či Iraku, za ktorú sa doteraz neospravedlnili. Už dnes vyhlasujú legitímne názory, ktoré vo verejnom diskurze zdieľali rešpektovaní západní politici a diplomati ako Henry Kissinger, Helmut Schmidt či Hans-Dietrich Genscher, za ruskú propagandu, stigmatizujú kriticky mysliacich intelektuálov ako agentov Moskvy a odporcov militarizmu obviňujú z ned ostatku vlastenectva – čo sú metódy, ktoré používal v Spojených štátoch Joseph McCarthy a v Európe Adolf Hitler. Začne sa to „monitorovacou skupinou“ na ministerstve vnútra s postupne zvyšovanými právomocami a skončí sa to inkvizíciou. Naozaj sa chceme vydať týmto smerom?

Je dôležité pochopiť, že žijeme uprostred informačnej vojny, v ktorej klame nielen Rusko, ale aj Západ a že slobodný občan má právo túto špinavú hru odmietnuť bez toho, aby sa musel pridať na jednu alebo druhú stranu. Rovnako je dôležité pochopiť, že to, čo sa javí ako &ua cute;spech ruskej propagandy, je v mnohých prípadoch iba výsledkom chybnej politiky Západu a zatajovania informácií. Myslieť si, že Rusku na nás špeciálne záleží a vydáva obrovské peniaze na špecializovanú propagandu proti Bratislave, by bolo komické, keby takéto uvažovanie nemalo tragické následky. Nemôžeme hľadať za každou neschopnosťou západných politikov presvedčiť vlastné obyvateľstvo cielenú ruskú propagandu. A ak sa aj taká vyskytuje, je proti nej jediný účinný nástroj: NEKLAMAŤ.“

„Mať odvahu postaviť sa na odpor je rovnako ťažké v akýchkoľvek časoch, sloboda je totiž v prvom rade otázkou vnútorného nastavenia človeka, nie režimu. Vnútorne slobodný človek zostane slobodným aj v čase totality, naopak mentálny otrok sa nezmení ani vďaka demokratickému zriadeniu. Chápem preto ľudí, keď na slová, ktoré vybočujú z nudnej mainstreamovej propagandy, ktoré sa dotýkajú ich sŕdc, ktoré nahlas formulujú ich vlastné pocity, reagujú ako na živú vodu. Lebo dnes je slobodná diskusia čoraz vzácnejšia. Dnes, keď sa vymývanie mozgov nazýva „strategická komunikácia“, keď sa akákoľvek pozitívna zmienka o Rusku, Číne, Iráne alebo Venezuele trestá exkomunikáciou z tzv. „slušnej spoločnosti&ldqu o;, keď sa o nových podnetoch neuvažuje, ale škandalizuje sa ich autor, je čoraz ťažšie zachovať si nezávislosť a slobodné myslenie…

„Naozaj ma začína desiť stav informovanosti tohto obyvateľstva, ak tzv. seriózne médiá nepriniesli ani jednu analýzu toho, čo sa deje na summite G20 v Hamburgu…

ale z denníka Sme sa dozviem štýlom „minúta po minúte“, že Kiska dostal od Hríba plienky a Hospodárske noviny…

Od Štefana Hríba som nič hlbšie nečakal. Tohto virtuálneho kazateľa ideologickej sekty som za novinára nikdy nepovažoval, lebo skutočný novinár je hľadačom, nie zvestovateľom zjavenej pravdy. A človek, ktorý vkladá do svojho týždenníka podpisové hárky politickej strany, ktorý vyzýval na nepublikovanie videí dokumentujúcich americké vojnové zločiny, ktorý objektivitu považuje za cenzúru, ktorý manipuluje verejnosť neprofesionálne kladenými sugestívnymi otázkami a ktorý privítal inváziu do Iraku článkom so š vejkovským titulkom „Na Bagdad!“ (vtedy ešte neexistoval § 417 Trestného zákona zavádzajúci trestný čin ohrozenia mieru podnecovaním k vojne) – môže byť všetkým možným, len nie morálnym arbitrom. No očakávam oveľa viac od skutočných novinárov, ktorí si uvedomia, že prezident republiky nie je ani chránené zvieratko, ani nekritizovateľný cisár, ale hlava štátu, na ktorého by mala mať spoločnosť určité nároky a vyžadovať od neho určité výsledky…

Prezident by mal zmierovať (Darmo sa budete chváliť dobrými vzťahmi s ukrajinským prezidentom Porošenkom, keď nazvete Rusko nepriateľom. To nám je nanič. Andrej Kiska nielenže ničí dobré vzťahy s niektorými krajinami, ale ohrozuje aj naše vlastné záujmy. V tomto prípade životne dôležité. 

Prezident by mal presadzovať záujmy štátu, na čele ktorého stojí. (Štátny záujem zo slovníka našich politikov úplne vypadol. Namiesto toho sa v ňom udomácnili slová ako plnenie záväzkov voči spojencom, spoľahlivosť voči zahraničným partnerom a podobne. V praxi to potom vyzerá tak, že Andrej Kiska ponúkne Američanom vojenskú základňu, na summite Trojmoria vo Varšave úplne nezmyselne požiada Donalda Trumpa o podporu TTIP, pripomína vláde domá ;ce úlohy od NATO, ale nedokáže formulovať skutočné záujmy tohto štátu, ktoré by ho posilňovali)…

A 70 % našich voličov im pomáha

„Správanie Európskej komisie je hanebné. Keď španielska polícia brutálne mlátila pokojných katalánskych občanov

„Pravo narodov na sebaurcenie je zakotvene uz v Charte OSN. Madrid nema pravo pouzit hrubu silu proti voli vacsiny obyvatelstva Katalanska.“

„Juzne Slovensko tvori nejaky osobitny narod, ktory nema vlastny stat? Pletiete jablcka s hruskami a mylite si pravo narodov na sebaurcenie s iredentou.“

„Lebo musí kŕmiť vojensko-priemyselný komplex, ktorý je najvýkonnejším sektorom americkej ekonomiky. To je celé. Američania nám vyčítajú, že ich podiel na vojenských výdavkoch členských štátov NATO je čoraz vyšší. A to je koho vina? Naša? Veď nech prestanú viesť vojny na toľkých miestach zemegule a bude po probléme. My sa im máme na tie dobrodružstvá skladať? Uvedomte si, ako to funguje. Saudi nakúpia od Američanov zbrane, kto ré použijú na vedenie vojenskej agresie v Jemene a na podporu džihádistických skupín v Iraku a Sýrii. To isté Omán, ktorý zbrane od Američanov rozdáva povstaleckým skupinám. A tak ďalej. Američania si želajú, aby to takto fungovalo aj v Európe. Niekde to už tak funguje. Napríklad…

Ale všetci takto neposlúchajú, preto nás na summite vo Walese donútili prijať sľub, že zvýšime vojenské výdavky na dve percentá HDP. To však nie je všetko. Súčasťou tohto dokumentu je aj pasáž, ktorá sa tak často necituje, a síce, že minimálne 20 percent tejto sumy použijeme na nákup zbraní. A môžete hádať, odkiaľ ich asi tak budeme nakupovať. Napokon, mnohí nerozumeli Trumpovým prostorekým slovám, že dlžíme Američanom veľa peňazí, ale že už prich ádzajú. Prichádzajú kam? Veď propagandisti si dávajú záležať, aby nás presvedčili, že to všetko robíme pre seba.

z rozhovoru:

„Lebo musí kŕmiť vojensko-priemyselný komplex, ktorý je najvýkonnejším sektorom americkej ekonomiky. To je celé. Američania nám vyčítajú, že ich podiel na vojenských výdavkoch členských štátov NATO je čoraz vyšší. A to je koho vina? Naša? Veď nech prestanú viesť vojny na toľkých miestach zemegule a bude po probléme. My sa im máme na tie dobrodružstvá skladať? Uvedomte si, ako to funguje. Saudi nakúpia od Američanov zbrane, ktoré použijú na vedenie vojenskej agresie v J emene a na podporu džihádistických skupín v Iraku a Sýrii. To isté Omán, ktorý zbrane od Američanov rozdáva povstaleckým skupinám. A tak ďalej. Američania si želajú, aby to takto fungovalo aj v Európe. Niekde to už tak funguje. Napríklad v Grécku, ktoré má najvyššie náklady na zbrojenie spomedzi európskych štátov Aliancie. Gréci nakupujú masívne zbrane od Američanov. A prečo toľko zbroja? Kvôli Rusku? Kvôli Islamskému štátu? Nie! Už celé desaťročia vynakladajú obrovské sumy na vojenské výdavky proti Turecku – svojmu rivalovi v oblasti, ale spojencovi v NATO. Ale všetci takto neposlúchajú, preto nás na summite vo Walese donútili prijať sľub, že z výšime vojenské výdavky na dve percentá HDP. To však nie je všetko. Súčasťou tohto dokumentu je aj pasáž, ktorá sa tak často necituje, a síce, že minimálne 20 percent tejto sumy použijeme na nákup zbraní. A môžete hádať, odkiaľ ich asi tak budeme nakupovať. Napokon, mnohí nerozumeli Trumpovým prostorekým slovám, že dlžíme Američanom veľa peňazí, ale že už prichádzajú. Prichádzajú kam? Veď propagandisti si dávajú záležať, aby nás presvedčili, že to všetko robíme pre seba.

.

Neexistuje jediná seriózna analýza, ktorá by presne zdôvodnila, koľko a na aké účely potrebujeme na obranu. To číslo dve percentá je vycucané z prsta. Rešpektovaný Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) dlhé roky varuje, že Spojené štáty vydávajú na zbrojenie absurdne veľa, že to, do čoho sú tlačené západné štáty, už dávno prekračuje samoúčelnú hranicu militarizmu. Krajiny NATO vydávajú na zbrojenie dv e tretiny svetových vojenských nákladov, sú to šialené sumy a ešte sa to niekomu máli. Iba Američania dávajú na vojenské účely desaťkrát viac ako Rusi a ešte to idú zvyšovať. Ale proti tomu sa strašne ťažko bojuje, lebo proti vám stojí celá štedro dotovaná mašinéria propagandistov, nekvalifikovaných novinárov a politikov, ktorí opakujú ako mantru frázy o dvoch percentách HDP a našich záväzkoch. Pritom o žiadne záväzky nejde. V dokumente z Walesu sa hovorí, že sa budeme „usilovať“ dospieť k takejto sume, nie že sa k nej zaväzujeme. Celá táto nekonečná hádka o našich „záväzkoch“ je jeden veľký blud, lebo my sme právne viazaní jedine Severoatlantickou zmluvou, kde nič také neexistuje. Ak by sme mali brať všetko, čo pod nátlakom sľúbili Andrej Kiska a Robert Fico ako nemenný záväzok, ku ktorému majú podaktorí väčšiu úctu ako k ústave vlastného štátu, potom by ani nemuseli byť voľby, potom by to znamenalo, že legitímna politická reprezentácia, ktorá vzíde z demokratických volieb, by nemohla presadzovať vlastné zámery, a to je absurdné. Uvedomte si, že každá vojenská aliancia je zväzok suverénnych štátov, že je to spojenecká dohoda, nič viac, no my k tejto zmluve vrstvíme nové a nové podmienky, ktoré čoraz viac spochybňujú jej pôvodný zámer. Na Slovensku nevyvolal žiadnu pozornosť ani len fakt, že sa po rokoch vraciame do vojny v Iraku. Pritom Robert Fico si kedysi postavil svoju cestu k moci na sľube vyviesť našich vojakov z tej krajiny, a dnes sa do nej vraciame priamo pod hlavičkou NATO. Čo všetko chceme nahovoriť našim občanom, že spadá pod našu obranu? Veď obrana Európy, naše vlastné zabezpečenie je v zúfalom stave a namiesto toho robí NATO servis vojenských záujmov USA, upratujeme po nich bordel v Afganistane, tlačíme sa do Iraku, financujeme ich veľmocenské hry.

.

Teraz ani tak nejde o to, či dávame na obranu veľa, málo, alebo akurát dosť, ide o to, že k tomu zaklínadlu „dve percentá HDP“ sme nedospeli na základe našich potrieb, ale tlaku z Washingtonu. Ja to považujem za číre šialenstvo. Keď nás lákali do NATO, balamutili nás, že to bude najlacnejší spôsob obrany, dnes je jasné, že neutrálne štáty dávajú na zbrojenie spravidla menej ako členské štáty Severoatlantickej aliancie. Na jednej strane zdôvodňujeme vo všetkých re zortoch každé vynaložené euro, nástojíme na transparentnosti, vymýšľame programy typu „hodnota za peniaze“ a na druhej strane treskneme, že nakúpime obrnené transportéry za 1,1 miliardy eur a rezort obrany ešte nevie, kde na to vziať, rozumej – kde budeme škrtať. A ak zachováme takéto tempo zbrojenia, tak škrtať sa bude, to si buďte istý. Pred dvoma týždňami prijal parlament Deklaráciu o nevyhnutnosti podpory obrany SR, v ktorej sa zaväzujeme postupne zvyšovať vojenské výdavky na požadovanú sumu. Nenašiel sa nikto, nijaký poslanec, ktorý by sa aspoň opýtal, prečo sme neprijali podobnú deklaráciu vo vzťahu ku kľúčovým otázkam našej budúcnosti – vzdelávaniu, potravinovej bezpečnosti , informatizácii, zmene klímy. Lebo tento politický dokument znamená, že jedinou skutočnou prioritou tohto štátu je armáda. A takýto prístup považujem za civilizačnú samovraždu.

.

Čím si to vysvetľujete?
.
Bezbrehou servilnosťou a zbabelosťou, ničím iným. Oni sa správajú, akoby im zabudli vymeniť noty alebo im ešte nedodali inštrukcie, čo majú hovoriť. Nevystupujú ako reprezentanti suverénneho štátu, ale ako miestodržitelia americkej moci. Im prosto nikto nepošepol, že už sa to smie, že nemusia čakať na pokyny, ako sa voľakedy čakalo na príkazy z Moskvy, že môžu ako zástupcovia rovnocenného člen ského štátu pokojne povedať svoj názor.

.

V nijakej inej oblasti som nezažil toľko servilnosti, fráz a nekritického prijímania všetkého zhora ako v zahraničnej politike a obrane. Dokonca aj inak hyperkritickí novinári absolútne neskúmajú relevantnosť politických postojov v tejto sfére, ale prijímajú ich so zrazenými podpätkami. Neargumentujú vlastnými názormi, ale používajú vyhlásenia politikov ako autoritatívne zdroje. Americký prezident predsa od nás žiada to a to, generálny tajomník NATO povedal to a to, tak že o tom nebudeme diskutovať, budeme len buzerovať ostatných, prečo to neplnia. To je niečo príšerné. Viete, ja si ešte pamätám osemdesiate roky, keď sa nám na strednej škole pokúšali vymývať mozgy politruci a v Moskve školení dôstojníci Československej ľudovej armády, a tí dnešní sú na tom mentálne úplne rovnako, ibaže s opačným znamienkom.

.

Stelesňujú tie najodpornejšie maniere, ktoré som na minulom režime nenávidela o ktorých som si myslel, že sme sa ich revolúciou raz a navždy zbavili. A oni sú tu zasa. Natisti (ako nazývam fanatických prívržencov Aliancie) patria svojím myslením do studenej vojny a v tomto období mali aj zostať. Ja som bol za každého režimu vnútorne slobodný človek a jednoducho sa odmietam prispôsobiť ich paranojam a spravodajským hrám na nepriate ov.

.

Takmer po každom mojom televíznom vystúpení dostávam záplavu obdivných mailov, esemesiek a správ. Ľudia v nich väčšinou vyjadrujú pocit, že im hovorím z duše a že sa tu konečne niekto nebojí otvorene povedať, čo si väčšina ľudí myslí. Ale zároveň vyjadrujú aj obavy, že ma viac na obrazovku nepustia alebo že sa mi niečo stane, že ma zrazí auto a takéto veci. Mne sa to zdá absurdné. Necítim sa ako hrdina, z môjho pohľadu hovorím úplne bežné veci t ak, ako som naučený – nahlas povedať svoj názor. Ale začínam si postupne uvedomovať, že tí ľudia to takto nevidia, že majú strach. Strach do istej miery iste iracionálny, ale je to stále strach – že prídu o zamestnanie, že im budú úrady robiť problémy, že budú mať z toho nepríjemnosti. Ale toto sme už predsa zažili. Žijeme v neonormalizácii, v režime, v ktorom sa ľudia opäť boja prejaviť svoj skutočný názor, v ktorom väčšina ľudí neverí tomu, čo hovoria v médiách, v ktorom vás prepustia z práce pre nevhodné názory, ale nikto to nebude považovať za politické prenasledovanie.

.

Dokonca mám pocit, že v časoch neslobody, totality a tvrdej cenzúry mali intelektuáli viac odvahy vyjadrovať sa k verejnému dianiu ako ich súčasní kolegovia. Uvediem príklad. Presne pred šesťdesiatimi rokmi, v máji 1957, usporiadal Kultúrny život anketu medzi spisovateľmi, čo si myslia o skúškach jadrových zbraní. Niektorí ako Roman Kaliský či Vladimír Mináč veľmi opatrne odsúdili tie americké. Ale iní ako Milan Rúfus či Dominik Tatarka sa postavili rázne proti všetkým druhom nukle&aac ute;rnych skúšok, vrátane tých sovietskych. Nemusím zdôrazňovať, čo vtedy riskovali. Dnes kultúrna obec až na drobné výnimky nie je svedomím národa, ale chce byť videná v Smotánke alebo uznávaná politickými a mediálnymi elitami. Nemám z toho dobrý pocit. Preto hovorím, že slobodným vás nerobí režim, ale vaše vnútorné nastavenie. Sú ľudia, ktorí sú v každom období slobodní a sú aj iní (a, žiaľ, je ich väčšina), ktorí sú aj vo formálnej demokracii mentálnymi otrokmi.

.

Tento rozhovor so mnou robili už pred týždňom a týka sa najmä zahraničného turné Donalda Trumpa, no dnes k nemu pripájam jeden aktualizačný moment, keďže celý facebook žije teroristickým útokom v Londýne:

Takže znova: zaznamenali ste, že v piatok zmasakrovala koalícia vedená Spojenými štátmi v sýrskom Rakká 43 „bezmenných“ civilistov? Že za celý uplynulý mesiac ich zahynulo pri náletoch západných spojencov v oblasti irackého Mosulu vyše 800? Nie? A vás paralyzuje šesť mŕtvych v Londýne a nariekate, čo sa to stalo so svetom? Ak si nezačneme všímať, ako barbarsky sa správame na Blízkom východe a v strednej Ázii, ak nebudeme žiadať ukončenie vojen, našu civilizáciu nezničia utečenci, ale vlastné pokrytectvo. Toto je asymetrická vojna a väčšina teroristických útokov je odveta za naše vlastné zločiny. Blízky východ je ako pahreba, do ktorej sme dúchli a ona sa rozhorela. To, čo potrebujeme riešiť, aby bol v Európe pokoj, je ohnisko požiaru.“

http://malinova.blog.pravda.sk/2017/06/05/klobuk-dolu-pan-chmelar-za-odvahu/

.

Rovnako aj vas vysmeju, kde mozu, ked nemozu zmazat. Kam este nedosiahne cenzura, tam utoci aspon vysmech, aby vam nikto neveril, ze hovorite pravdu.

Ale tym sa aj prezradzaju, ako velmi im ta pravda vadi, ked sa este moze beztrestne pisat. Skutocne smiesne postavicky by im za vysmech nestali. Nepotrebovali by ich ani cenzurovat, ani vysmievat. Spomente si na to, aj ked vas budu za pravdu vysmievat.

.